VÝSTUP NA ADAM´S PEAK vs. VÝSTUP NA LITTLE ADAM´S PEAK

Mnoho cestovateľov sa vyberá na Sri Lanku najmä pre oddych na pláži, alebo kvôli návštevám rôznych ajurvédskych centier. Pred našou cestou do tejto krajiny, sme sa však snažili  nájsť čo najviac informácii a tipov nielen na krásne pláže, ale predovšetkým na miesta s nádhernou prírodou a horami.  Nemôžeme si pomôcť, aj keď si povieme, že budeme oddychovať, vždy sa náš výlet zmení na aktívny “backpacking”, kedy vstávame skoro ráno a na izbu sa vraciame neskoro v noci rozbití ako čínska hračka z Aliexpressu. Našťastie Sri Lanka bol skvelý výber, ponúka totiž naozaj všetko. Nádherné chrámy, skvelé jedlo, otravných tuk tukárov, rozsiahle prázdne pláže (my sme tu však boli v čase teroristických útokov ako aj v období low season, na množstvo ľudí isto mala vplyv aj táto skutočnosť), ako aj nádhernú prírodu.

V tomto článku sa zameriam na dve túry, ktoré sú síce medzi cestovateľmi obľúbené (predovšetkým Little Adams peak) a v hlavnej sezóne tu naozaj stretnete kopec ľudí, no konečný zážitok vám to aj tak nepokazí. Pre tých, ktorí však radšej uprednostňujú naozajstnú divočinu, riadne stúpanie do kopca a minimum ľudí odporúčam prečítať článok o našej túre na Ella rock, link na článok TU.

ADAM´S PEAK (2.372 m.n.m.) / Sri Paadaya

Adam´s peak jednoznačne patril medzi miesta, ktoré sme na Sri Lanke chceli vidieť. Milujeme nedotknutú prírodu, hory a keďže je Adamová hora druhou najvyššou na Sri Lanke (prvou je Pidurutalagala s 2 524 m n. m, na vrchol sa nedá dostať, keďže sa tam nachádza vojenská základňa), nemohli sme si ju nechať ujsť. Adams peak (alebo v miestnom jazyku Sri Paadaya) nás zaujal nielen tým, že je pomyselnou “strechou” Sri Lanky, ale aj z dôvodu, že táto hora je  zároveň pútnickým miestom pre ľudí hneď niekoľkých vierovyznaní. Budhistov, hinduistov, moslimov i kresťanov. Na samom vrchu sa totiž nachádza chrám s takmer 2-metrovým odtlačkom stopy v skale. Budhisti veria, že ide o stopu Buddhu. Hinduisti, že je to odtlačok nohy boha Shivu. Islamisti a kresťania zase majú za to, že tu stopu zanechal Adam, ktorého uznávajú obe tieto náboženstvá. Jednoducho táto hora všetkých spája.

AKO SA K NEMU DOSTAŤ A KDE VLASTNE LEŽÍ?

Východiskovým bodom pre tento trek je dedinka Dalhousie, do ktorej sa dá dostať buď:

1. autobusom z mesta Hatton a prestupom v dedine Maskeliya
2. z mesta Hatton miestnym tuktukom bez prestupu

Do samotného mesta Hatton sa dá dostať jednoducho  vlakom, keďže cez neho ide známa vlaková trasa cez čajové plantáže centrálnej oblasti

MESTEČKO DALHOUSIE

Do Dalhousie sme dorazili neskoro poobede a taktiež v čase, kedy nás tu  privítal slušný dážď. Ubytovali sme sa a keďže sa nám nechcelo trčať na izbe, vybrali sme sa napriek zlému počasiu preskúmať mesto. Mestečko je malé a nie tak hlučné a komerčné ako Ella. Na hlavnom námestí bolo niekoľko obchodov a stánkov s jedlom, keksami a oblečením –  skrátka všetkým, čo človek potreboval pri výstupe na Adamovu horu. V stánkoch som objavila aj  super cukrovinky, aké som asi nikde inde na Sri Lanke nevidela. Dážď nepoľavoval, pridali sa k nemu aj seriózne blesky a tak sme rýchlo hľadali miesto kam sa pred touto prírodnou diskotékou skryť. Objavili sme lokálny poklad. Miestnu “krčmu”, ktorá vizuálom pripomínala skôr špinavšiu garáž, či pivnicu. Hlinená podlaha, plastové stoličky, ktoré už najlepšie časy mali za sebou, lepkavý gumený obrus skoro ako v našich dedinských krčmách a niekoľko vysmiatych miestnych chlapov. Na druhej strane tá miestna atmosféra, bola 100x lepšia ako v nejakom  hipsterskom turistickom bistre. Alkohol tu  nepredávali, ale za to dve kávy muffin a cibuľová buchta s chilly nás vyšla dokopy na cca 90 centov. Konečne miestne ceny bez turistickej prirážky na rozdiel od takej Elly!

KONEČNE IDEME HORE

Keďže sme chceli stihnúť východ slnka, na túru sme vyrazili ráno o 3:50. Pre takýto skorý výstup sme sa rozhodli aj preto, lebo sme si naivne mysleli, že o tomto čase bude vonku  chladnejšie. Och ako sme sa len mýlili 🙂 Aj o tomto čase bolo veľmi teplo a neskutočne vlhko. Miestami som mala pocit, že vypotím pätnásobne viac tekutín, než som stihla prijať. Tričko som mohla žmýkať a moje vlasy od vlhkosti nadobudli štruktúru  drátenky na riad. Na entuziazme nám “pridávala” aj predstava  1046 metrového stúpania, ktoré sme museli zvládnuť do dvoch hodín.

Cesta na Adams peak nie je klasickou turistickou cestou. Je upravená a pozostáva z obrovského počtu schodov (5500), ktoré sa s pribúdajúcimi metrami len zhoršujú. Keďže tento kopec je aj pútnické miesto, počas sezóny (november až marec) tu chodí neuveriteľne množstvo ľudí. Ba priam treba rátať, že tu bude hlava na hlave. My sme sa sem vybrali koncom apríla, čo znamenalo minimum turistov a vrtkavé počasie. Počas nášho stúpania sme síce natrafili na minimum ľudí, no celkom sami sme neboli. Spoločnosť nám robila stovka potkanov, ktorá nám lietala pomedzi nohy jedna radosť.

Cesta bola pre vlhkosť naozaj náročná, no nebolo to nič čo by sa nedalo zvládnuť. Vyjsť hore na vrchol sa nám naozaj podarilo za dve hodiny, čím sme nielen naplnili náš pôvodný plán – stihnúť východ slnka, ale sme si aj od miestnych vyslúžili mohutné chvíľkové uznanie :D. Rekord na STRAVE (športová aplikácia) je však 36 minút, čiže až takí makači sme veru neboli :D.

Na vrchole Adamovej hory nás čakal výhľad ako z rozprávky. Prvé ranné lúče slnka sa dotýkali horizontu ostrova, pričom celý zážitok umocňovala výborná viditeľnosť na pahorkatinu Národného parku Horton Plains. Dokonalá romantika.  Na vrchole bolo úplne zamračené a hmla , slnko nám pripomínala akurát tak lampa namontovaná na stene budhistického kláštora. Okrem nás tam bola malá skupina britských turistov, štyria rusi túžiaci po desiatkach spoločných selfie a budhistickí mnísi, ktorí sa práve chystali na ranný obrad. Aj keď sme výhľad nemali, už samotný pohľad na modliacich sa mníchov, na ich modlenie a spev bol ohromný zážitok, ktorý prajem zažiť každému.

LITTLE ADAM´S PEAK

Výstup na Little Adam´s peak je oproti Adam´s peak príjemná prechádzka. Nič náročné, čomu zodpovedá aj množstvo turistov, ktoré toto miesto navštevuje. Ak sa chcete vyhnúť davom, určite odporúčam vyraziť skoro ráno.

AKO SA K NEMU DOSTANEM A KDE VLASTNE LEŽÍ?

 Východiskovým bodom tejto túry je  Ella. Ella je malá, horská dedinka v južnej časti Srí Lanky. Tvorí ju len jedna hlavná cesta, kde sa nachádzajú všetky obchody, reštaurácie a bary a niekoľko menších, bočných ciest, ktoré vás zavedú ďaleko do hôr v obkľúčení stromov a čajovníkových plantáží.

Trafiť na správnu cestu k Little Adam´s peak nebol žiaden problém. Z centra Elly sme sa vydali  východným smerom po ceste na Balleketuwu. Zhruba po 1,1 km sa hlavná cesta prudko stáčala do ľava. Pri kaviarni s názvom Flower Garden bola veľká navigačná ceduľa, ktorá navádzala na správnu cestu. Na začiatku nás čakala asfaltka, ktorá mierne stúpala , neskôr asfaltku vystriedala nespevnená cesta, ktorá viedla až k čajovým plantážam.  Počas prechádzky  sme natrafili na rôznych predajcov kokosových orechov ako aj na miestne zberačky čaju. Fotili sa veľmi radi, pózovali veľmi ochotne hlavne preto, že za fotku si pýtali peniaze. Aj keď sa mi na miestnych ľuďoch nepáčil tento negatívny vplyv turizmu , zopár drobných som miestnym ženám dala aj tak, keďže ich práca je nielen veľmi náročná ale je aj naozaj veľmi biedne platená.

Po nejakej chvíli cestu začali striedať schody, ktoré viedli až k vyhliadke Little Adams peak. Mnohí turisti končili práve na tomto mieste.

My sme však išli ďalej. Pekná cesta skončila,  vystriedal ju trochu strmší terén, no stále pohoda. Po asi 5 minútach nasledovala ďalšia vyhliadka. Tu už končili naozaj všetci. No kde iní končia, my začíname. Videli sme, že cesta pokračuje a tak sme ju nasledovali ďalej. Keď som si pri druhej vyhliadke kládla otázku, prečo ďalej už nikto nešiel, hneď som po pár metroch pochopila. Cesta bola úzka, ukrytá v dvojmetrovej tráve. Keďže v nej zvykli byť aj hady a naše nohy netúžili nejakého stretnúť, zvažovali sme každý krok. Neskôr nasledovalo prudšie klesanie po kameňoch a následné prudké stúpanie (tiež po kameňoch). Po chvíli sme sa dostali na úplný koniec. Nielenže nebolo nikde nikoho, ale na tomto mieste sa nám naskytli úplne najkrajšie výhľady na Ella rock, Ella gap či Ravanna falls. Slnko pripekalo a ja som na jeden dúšok vypila asi tretinu flaše. Vďačila som každému vánku, ktorý zavial, no zároveň som ostala fascinovaná tou širokou škálou zelenej farby, ktorá bola všade navôkol. Skrátka nádhera. Ak sa vám bude chcieť, určite príďte na toto miesto. Zaručene tu budete sami s najkrajšími výhľadmi.Cesta je krásne zaznačená v aplikácii maps.me 🙂

Sri Lanka je neskutočne krásna krajina. Ak sa sem vyberiete, neležte iba na pláži, ale objavte aj krásu prírody. Určite chytí každého cestovateľa za srdce.