DOTYK THAJSKEJ EXOTIKY

Letenky do Thajska neboli plánované. Síce, povedzme si, ktoré u nás plánované boli ? Jedno pekné poobedie mi na facebooku prišla od Dady správa o lacných letenkách do Thajska. Spiatočné v cene 370 € cez leteckú spoločnosť Emirates s odletom z Budapešti a s 22 hodinovým prestupom v Dubaji. Kombinácia všetkých okolností bola tomuto tripu naklonená a tak nebolo čo riešiť. Bez váhania sme ich kúpili. Dadin priateľ Erik síce na začiatku bol k tomuto výletu skeptický, predsa len, je to skôr „horal“, lezec a fanúšik šialene rýchlej jazdy, no Dadine presvedčovacie schopnosti ho napokon zlomili.

JE DOBRÉ VYCESTOVAŤ MIMO HLAVNEJ SEZÓNY ?

Thajsko je klasickou tropickou krajinou. Tunajšia klíma je ovplyvňovaná monzúnmi, ktoré vytvárajú „tri ročné obdobia“. Tie pozostávajú z obdobia tepla a vlhka (koniec marca až máj), obdobie chladna a sucha (november až začiatok marca) a obdobie dažďov (jún až október).

My sme do južného Thajska vyrazili na prelome apríla a mája. Mnohí ľudia krútili hlavami, že sem ideme mimo hlavnej sezóny (november až marec), strašili nás monzunovými dažďami, či veľkými vlnami. Našťastie sa mýlili a toto obdobie považujem za úplne najlepšie, aké sme si mohli vybrať. Ceny za služby a ubytovanie klesli na polovicu, oveľa menej turistov a za celý čas sme schytali jeden asi dvadsať minútový  osviežujúci dážď. Ostatné dni boli s dokonalou modrou oblohou.

V zásade je však thajské počasie jedna veľká záhada. Predpoveďami by som sa veľmi neriadila, keďže ich presnosť je asi taká, ako predpoveď pána Iľka 🙂 Pri súčasnej zmene klímy, ti nakoniec ani nemusí počas obdobia dažďov pršať a v januári zase nemusíš mať istotu krásneho slnečného počasia (ako tomu bolo v januári 2017, kedy počas top sezóny v Thajsku pršalo celkom často). Štatisticky však dážď počas obdobia monzúnov schytáš určite. Nevýhodou cestovania počas obdobia dažďov je, že sa nedostaneš úplne všade. Na ostrove Ko Lanta,  sa počas obdobia dažďov kedykoľvek môže stať, že sa vyhlási tzv. “útrum” (lode majú dočasne zákaz vyplávať, kvôli veľkým vlnám a silnému vetru). Ak je však počasie priaznivé, na Ko Lantu nie je problém sa dostať. Mimo sezóny sú na Ko Lante uzatvorené národné parky Koh Haa, Koh Rok a Koh Ngai, s čím treba rátať.

KDE BUDEME SPAŤ?

To sme v čase nášho príchodu  vôbec netušili. Keďže sme boli mimo sezóny, ubytovanie sme riešili až priamo na mieste. Opäť sa vrátim k cene, vyšlo nás to takýmto spôsobom oveľa lacnejšie. Mohli sme si každú izbu vopred pozrieť a následne aj perfektne zjednať cenu. To by sa nám cez booking.com, či agoda.com podarilo asi len veľmi ťažko. Ubytovanie nás nikdy nevyšlo drahšie ako 5 € / noc a švába sme videli len raz na Phi Phi 😀 Tesne pred pristátím, však dostaneš na vyplnenie papiere, pre udelenie 30 dňových turistických víz, v ktorých musíš okrem iného aj vyplniť, kde budeš prvú noc spať. My sme vyplnili adresu prvého hotela, ktorú sme mali po ruke, nikto si nič neoveroval, ani neriešil. Zbytočná byrokracia.

MUSÍM RIEŠIŤ VÍZA?

Jednoduchá odpoveď, nie nemusíš. Občania SR sú pri vstupe na územie Thajského kráľovstva, na účel turistiky, oslobodení od vízovej povinnosti na dobu najviac 30 dní. V prípade vstupu na územie Thajska cez pozemný hraničný priechod je maximálna dovolená doba pobytu 15 dní. Občania SR môžu bez víz vstúpiť do Thajska cez pozemný hraničný priechod len dvakrát v priebehu kalendárneho roka. Predĺžiť uvedenú dobu pobytu je možné len v obmedzenej miere. V praxi to vyzerá tak, že tesne pred pristátím sa vyplnia potrebné papiere, ktoré sa spolu s pasom odovzdajú migračnému úradníkovi na letisku. Do pasu dostanete pečiatku s dňom vstupu a dňom kedy 30 dňové víza skončia, ako aj papierik, ktorý je fajn si odložiť a nestratiť, ako sa to Erikovi podarilo 🙂 Ak ho predsa len stratíte, nič strašné sa nedeje, je fajn prísť na letisko trochu skôr, Erik mal šťastie na úradníka, ktorý to veľmi neriešil, no nie každý môže mať takéto šťastie.

JEDLO. SAMOSTATNÁ KAPITOLA

Jedlu musím venovať samostatnú časť článku. Bolo totiž lacné a do-ko-na-lé. Chutilo mi tam úplne všetko a všade. Vedela by som sa európskej kuchyne úplne vzdať a fungovať len na tej ich 🙂 Čo ma však  dostalo najviac, je známe Pad thai. Jedlo, ktoré nájdete úplne všade a šanca, že sa ho preješ je minimálna. A ak predsa len, skús sa k nemu vrátiť o pár dní a si tam, kde si bol, keď si ho ochutnal po prvýkrát 🙂 Čo to je? Ryžové rezance sa hodia do woku, premiešajú so sójovou, rybacou a tamarindovou omáčkou, kokosovým cukrom prihodia sa krevety / kuracie mäso / zelenina, čerstvé fazuľové výhonky, jarná cibuľka, nakoniec sa to všetko pokvapká limetkou a posype arašidmi. Mňam!

Určite nevynechaj ani Som tam (Papaia salad). Jedlo, ku ktorému si musíš prichystať aj vreckovku. Nezrelá zelená papaia sa nastrúha  na tenučké slížiky, vhodí do špeciálneho, masívneho, dreveného mažiara a s rybacou aj tamarinovou omáčkou sa dochutí do dokonalosti. Prihodia sa nakrájané rajčiny, nastrúhaná mrkva, fazuľky, arašidy a čili. A ak niekde uvidíte Glass noodle soup, vyskúšaj aj toto 😉 Čo všetko tam ide, si nájdeš napríklad TU .

PRISTALI SME V THAJSKU. A KAM TERAZ?

Prileteli sme na letisko v Phukete, kde sme sa veľmi zdržiavať nechceli. Po vyjdení z letiska sa na nás vrhli zárobkovo chtiví taxikári, pričom každý z nich nám núkal “top price”, či “cheapest taxi ever” a pod. Našťastie sa nám podarilo nájsť minivan s pohodovým šoférom, s ktorým sme si vyskúšali našu prvú amatérsku snahu zjednať cenu za odvoz. Cenu sme síce zjednali (1000 Bth), vtedy sme si aj mysleli, že úspešne. Neskôr sme ale zistili, že v zjednávaní máme ešte značné rezervy. V pohode by sa dala cena znížiť aj na 700 bath 😀 Holt, človek sa učí.

Z letiska sme si to namierili rovno do prístavu  Rassada Pier, z ktorého sme sa chceli dostať na ostrov Ko Lanta. Rassada pier je nenápadný prístav, odkiaľ sa dá dostať buď na Ko Lantu (s prestupom na Phi Phi), či na Krabi. Opäť, hneď ako miestni predajcovia zacítili “pach cudzincov”, vrhli sa na nás s tou “najlepšou cenou na svete”. Bolo ich tam celkom dosť, ostávalo už len na nás, s ktorým si napravíme našu poškvrnenú vyjednávaciu reputáciu. Lístky sme nakoniec zjednali na 260 Bth, pričom vedľa nás boli mladí kanaďania, ktorí za tie isté lístky, na tú istú loď na Phi Phi (ešte kratšia destinácia) zaplatili 1200 Bth. Napraviť si reputáciu, sa teda predsa len podarilo :D.

Thajci majú perfektný systém, ako si ľudí roztriediť, aby niekto nenastúpil na nesprávnu loď. Pred nastúpením, si ťa onálepkujú nálepkami, na ktorých je napísaná destinácia, podľa toho ťa vedia správne navigovať. Priamy spoj na ostrov Ko Lanta z Phuketu nie je, musíš prestúpiť na Phi Phi, kde čakáš nejakú hodinu a pol na ďalšiu loď, ktorá ťa dostane do cieľa.

Na trajekte z Phi Phi do Ko Lanty sme natrafili na ďalších kšeftárov. Tentokrát nám počas cesty začali núkať rôzne hotely, či odvoz.

“Hellou, my friend, how are you? You are smiling, that´s awesome! I like happy people! Welcome to my ferry. Where do you sleep? Do you have an accomodation?” spustil jeden z nich už celkom dobre nacvičený herecký výkon. A keďže sme žiadny bungalov zajednaný nemali, pristúpili sme na jeho hru. Keď sme mu oznámili, že hľadáme ubytko na juhu ostrova, ktorý je oveľa pokojnejší, bez rezortov a ľudí, jeho oči sa maximálne rozžiarili. Chlapík okrem zháňania ľudí do trajektu, totiž aj poskytoval ubytovanie vo svojom rodinnom komplexe s názvom Sun moon bungalow. Ako som už spomínala vyššie, výhodou cestovania po Thajsku mimo sezóny je aj to, že turistov je veľmi málo, lokálnym kšefty padajú dole aj o 50 % a teda sú oveľa viac prístupnejší na zníženie ceny. A tak v znamení hesla “lepšie predať izbu lacno, ako nepredať vôbec” nám znížil cenu za dvojmiestny bungalov na 5 € / noc. A ako bonus sa ponúkol, že nás na korbe svojho jeepu zadarmo odvezie vyše 30 km až do ubytka a keď budeme odchádzať, nás zase zadarmo odvezie až do prístavu. A keďže sme mu asi boli sympatickí, kúpili sme u neho aj takzvané “open ticket” (dátum odchodu nebol pevný) na trajekt späť na Phi Phi za smiešnu cenu.

Ubytko v Sun moon bungalow, určite nie je pre náročných cestovateľov, ktorí si potrpia na luxusné izby s výhľadom na more. Ak ti však nerobí problém nejaký ten 5 centimetrový koník v kúpeľni, tak budeš spokojný/á :D. Pamätám si jedno skoré ráno, kedy sme sa ja a Satelit zobudili na zvuk šušťajúcej igelitovej tašky. Keď sme sa pozreli bližšie, videli sme, že taška nielen šuští, ale sa aj pohybuje. V hlave som si hneď predstavovala gigantickú tarantulu, či škorpióna, ktorý sa chystá na útok s cieľom ma zožrať. Keď Satelit nabral odvahu, pozrieť sa na to zvieracie prekvapenie, celkom sme si vydýchli. Bola to “len” ropucha. Teda, nie jedna, v izbe ich bolo viac. Chúďatká, vždy nadránom hľadali úkryt pred hladnými vtákmi. A keďže my sme pod dverami nemali prach, tak si vybrali na úkryt práve náš bungalov. Toto miesto bolo skvelé z dôvodu, že sme mali bezprostredný kontakt s miestnymi. Nebol to žiadny rezort, ktorý ľudom ponúkal “európsku verziu Thajska”. Jedlo nám varila manželka vyššie spomínaného chlapíka z trajektu, izby (ne)upratovala dcéra a za barom robil večne vysmiaty a asi jeho mierne zhúlený švagor. Dokonalý rodinný podnik.  Raz večer k nám prišiel majiteľ len tak pokecať a uistiť sa, či je všetko v poriadku.

Ja s Dadou sme s nimi zažili aj inú skúsenosť. Jeden večer nám došla voda a keďže sme bývali v podstate mimo civilizácie, kde všade okolo bola len džungľa, pláže a gekony, išli sme za jeho “svagrom”, či si môžeme u neho kúpiť vodu. On sa len usmial a zavolal na jednu mladú dievčinu. Z toho čo jej hovoril, som rozumela iba “sevn tu ilevn”. Dievčina nám naznačila, že ju máme nasledovať. Mysliac si, že nám tu vodu teda ide predať, sme šli za ňou. Na naše prekvapenie ale dievčina nasadla na skúter a naznačovala nám, nech nastúpime tiež. Neveriacky pozeráme s Dadou na seba, pričom sa zmôžeme len na “Are you sure?”. Dievčina s úsmevom prikyvuje a gestikuláciou nám naznačuje, nech si už konečne sadneme. Nuž, sme nasadli. V tom momente sa mi pred očami začal mihať celý môj doterajší život. Bola to šialene rýchla rally jazda,  na ktorú nezabudnem do konca života. Šialená rýchlosť, prudké rezanie zákrut zapôsobili na inak odvážnu Dadu tak, že mi celý čas do ucha hovorila, “My zomrieme! My zomrieme! My to fakt nedáme!”. A thajská “šoférka”? Tá sa celý čas iba smiala :D. Asi po 20 kilometroch nám zastavila pred obchodom s názvom “Seven to eleven” a nám konečne všetko došlo 😀 Vodu sme teda kúpili a nás čakala šialená dlhá jazda naspäť, ktorú sme však našťastie “dali” a v pohode “prežili”. K thajčanke by som si však už na skúter nesadla :D.

Ostrov  Ko Lanta by som rozdelila na tri časti.

Východné pobrežie ostrova je lemované mangrovníkovými sadmi, pričom táto časť ani nie je ideálna na kúpanie. Nachádza sa tu ale pekné mestečko Old town s autentickými domami, či rôzne farebné terasy nad morom, na ktorých sa dá aj dobre a lacno najesť bez množstva ľudí. Zaujímavé na tejto časti je, že tu vieš stretnúť pôvodných obyvateľov nazývaných aj “morských cigánov” (Chao le), ktorí aj naďalej žijú pôvodným štýlom života. Na južnom cípe západného pobrežia nájdeš aj ich pôvodnú dedinku.

Stredná časť ostrova je hornatá a pokrytá tropickou džungľou. My sme absolvovali trek k jaskyni Bat cave a k vodopádom  s názvom Khlong jark waterfall. Príjemná túra cez džungľu, počas ktorej stretneš opice, gekony a zažiješ na vlastné uši vysokofrekvenčný zvuk netopierov. V skutku zážitok. Do jaskyne Bat cave sa dá aj vojsť a poprechádzať, avšak je tam celkom tma. Odporúčam si tam aj dávať pozor na pavúky, zopár sme ich tam našli, pričom ich veľkosť predstavovala dlaň dospelého človeka 🙂

Konečne sme dorazili aj k vodopádom. Krásne vodopády, kde sa dajú urobiť perfektné fotky, či len tak si oddýchnuť. Opäť si tu treba dávať trošku pozor na pavúky, tentokrát sme našli asi 1,5 x 2 metre veľkú pavúčiu sieť s farebným pavúkom uprostred. Veľkosť? Asi dve dlane dospelého človeka. Tento vraj bol po konzultácii s miestnymi celkom jedovatý. Na druhej strane, nachádzali sme sa v thajskej džungli a ostražitosť treba tomu prispôsobiť 🙂

Južnú časť západného pobrežia, Ko Lanta Yai, kam sa dostaneš po menej udržiavanej ceste, zaberá krásny národný park Mu Koh Lanta national park, ktorý sa asi za hodinu dá prejsť. Pri vstupe do parku je aj malé občerstvenie. Táto časť ostrova je známa predovšetkým vďaka bielemu majáku, z ktorého je krásny výhľad nielen na Epic beach, ale aj na okolité ostrovy. Na Epic beach (a nielen tam) si určite daj pozor na svoje veci, keďže tam natrafíš na “mierumilovné” makaky, ktoré radi využijú nepozornosť a uchmatnú si čokoľvek od jedla cez foťák.

Čo by to bolo za Thajsko, kebyže si neužijeme aj miestne pláže. Ko Lanta je na to ako stvorená. Na ostrove sme našli kopec krásnych miest, na ktorých sme boli celkom sami. Jedno takéto „robinsonské“ sa nachádzalo pri našom ubytku. Pláž s názvom Khlong Chak beach s jedným minibarom, v ktorom sa aj tak nikto nenachádzal, bola naozaj krásna. Čaro Ko Lanty je v tom, že takýchto krásnych (a hlavne prázdnych) skrytých pláži je naozaj veľa. Napríklad Kan Tiang, pláž pri Bamboo beach (túto veľmi odporúčam), Nui Bai beach a pod. My sme si obľúbili aj Diamond beach, ktorú sme taktiež mali úplne pre seba. Veľa ľudí na Ko Lante navštevuje najkomerčnejšiu  Long Beach a ďalej sa už nepohnú, čo je veľká škoda. Ak hľadáš pláž s barmi a ľudmi, bude sa ti tu páčiť. Ak ťa radšej láka zažiť pocit “robinsona” na autentickej thajskej pláži, budeš sklamaní a určite choď radšej inde 🙂

Čas posunúť sa ďalej. Tak ako nám to majiteľ nášho ubytka sľúbil, skoro ráno nás odviezol do prístavu Saladan Pier na náš trajekt. Tentokrát sme mali namierené späť na ostrov Phi Phi,  do prístavu Tonsai Pier, kde sme chceli stráviť dve noci. Ostrov Phi Phi je oproti Ko Lanta o dosť menší a hlavne oveľa komerčnejší. Preslávila ho hlavne známa “DiCapriová pláž” Maya bay z filmu Pláž, ktorá sa nachádza na ostrove Koh Phi Phi Leh. V súčasnosti je však táto svetoznáma pláž z dôvodu ochrany podmorského života uzavretá na neurčito. Smútiť však nemusíš, na Phi Phi nájdeš kopec iných zaujímavých miest 🙂

Ako prvú bojovú úlohu sme si stanovili nájsť vhodné ubytko. Keďže tento ostrov je celosvetovo vyhľadávaný, prispôsobili sa tomu aj ceny. Ubytko v bungalovoch tu totiž bolo o poznanie drahšie ako na prvom ostrove. Veľmi sa nám zapáčili domčeky na stromoch, Viking nature resort v blízkosti malej peknej plážičky (myslím, že sa volala Laem hin), avšak boli cenovo pridrahé, čo veľmi nezapadalo do nášho backpackerského štýlu :D. A tak sme hľadali ďalej. Nakoniec sme poriešili dve čisté izby v centre, u svojskej thajčanky s miernymi despotickými sklonmi za 5 € / noc. Izby boli veľké a čisté s ventilátorom a samostatnou kúpeľnou. Povedzme si, čo viac treba na prespatie 🙂 Ak si odmyslím to množstvo američanov, angličanov, rusov, … jednoducho to množstvo ľudí, je ostrov Phi Phi naozaj krásny ostrov. Dokonalé pláže s tým najbelejším pieskom aký som videla a tyrkysovo modrá voda si ma hneď získali. Veľa ľudí chodí na pláž Haad Yao (Long beach) a preto sme radšej uprednostnili vyššie spomínanú malú plážičku pri Viking nature resort, ktorá poskytovala aj dokonalý výhľad na slávny ostrov Koh Phi Phi Leh. S pivom “Chang” to bolo dokonalé kombo.

Ostrov v tvare  “ľudských pľúc”, či písmena “H”, Phi Phi,  sa dá krásne vidieť aj z hora. Stačí si vyšľapať na jednu z dvoch vyhliadok, ktoré ponúka. Treba sa však pripraviť na stupak do kopca, ktorý ale nebol vôbec náročný. Najprv sme sa dostali na View point 1, ktorý tvorila nádherná upravená záhrada 🙂 Nám to však nestačilo a išli sme ďalej. Po pár krokoch sme však míňali “bráničku”, kde sme museli zaplatiť malý poplatok (20 Bth), keď sme sa chceli dostať na View point 2. Hore nás čakal nádherný výhľad a …. milión ľudí. Vybrali sme si totiž ten najlepší a zároveň najhorší čas na výstup, západ slnka. To neskutočné množstvo, ktoré sa tam tlačilo v značnej miere kazilo celú atmosféru. Ako náhle ale slnko zapadlo, ľudia postupne odchádzali, až sme tam ostali úplne sami. A nám sa konečne naskytol nádherný výhľad na vysvietený ostrov a hviezdnu oblohu. Ako správni Slováci vytiahli sme miestnu whiskey a pivo a urobili sme si vlastnú party 🙂 Údajne existuje aj tretia vyhliadka Viewpoint 3, kam chodí minimum ľudí, no my sme ju však žiaľ nenašli.

Pred odchodom do Thajska som čítala veľa článkov o tom, ako mnoho turistov tu malo žalúdočné problémy. My sme sa našťastie s tým vôbec nestretli. Možno to bolo tým, že sme pri výbere jedla používali intuíciu a sedliacky rozum. Zásadne sme sa stravovali v pouličných stánkoch, kde bolo čerstvo pripravené jedlo a nie v reštauráciách, kde do ich kuchyne nevidieť a teda o čerstvosti sa dá pochybovať. Rozhodovali sme sa taktiež aj podľa toho, či bola reštaurácia prázdna, alebo plná. Tam, kde bolo plno, sme si aj logicky odôvodnili, že varia kvalitne a z čerstvých surovín.

Keď budeš na Phi Phi, určite ochutnaj pouličný street food v podobe krabieho masa, rybieho mäsa, či zeleniny napichnutej na paličke, ktorá sa osmaží a zaleje pikantnou omáčkou. Plnú misku sme dostali za 30 Bth (0,80 €) a najedli sme sa fakt slušne.

Druhý deň sme mali v pláne vyraziť šnorchľovať na známy Koh Phi Phi Leh.

Dostať sa k tomuto krásnemu kúsku sveta sa dá troma spôsobmi.

1. Najdrahší – objednáš si celodenný výlet na „speedboat“. Takýto celodenný výlet so sprievodcom, jedlom, poplatkami za vstup do národných parkov vychádza cca na 1900 Bth / osoba (cca 50 Eur / osoba). Výhodou je, že ak si s partiou, budeš mat súkromný výlet, počas ktorého stihneš vidieť veľa miest. Nevýhodou je neskutočná cena a neviem, či speedboat ponúkne tú pravú atmosféru.
2. Najlacnejší – kúpiš si organizovaný hromadný výlet loďkou za nejakých 377 – 560 Bth (10 až 15 Eur). Výhodou tejto možnosti je cena, nevýhodou je množstvo ľudí tlačiacich sa na takejto lodi, čo úplne kazí atmosféru. Rovnako je nevýhodou to, že takéto organizované výlety začínajú neskoro a na tie krásne známe miesta, kvôli ktorým sa tam chodí (napríklad pláž Maya bay) sa dorazí v čase, kedy tam bude najväčší nátresk ľudí. Opäť, atmosféra nula bodov.
3. Najlepší – Vyhľadať si chlapíka so súkromnou loďkou, s ktorým sa dohodneš na čase odchodu, ako aj na miestach, ktoré navštíviš. Výhodou je, že ak máš šťastie na správneho chlapíka (ako sme mali my), ukáže ti miesta, ktoré cez bežný organizovaný výlet neuvidíš. Sám si určuješ kam pôjdete a ako dlho na danom mieste ostanete. Rovnako vieš na výlet vyraziť aj skoro ráno, kedy na daných miestach ešte nebudú žiadne turistické loďky. Nevýhodou môže byť akurát len to, že ak natrafíš na nesprávneho, nemusí byť vôbec taký ochotný ako bol ten náš. To ale posúdiť neviem.

My sme zvolili  tretiu možnosť. Počas našich túlačiek po Phi Phi sme mali šťastie na veľmi príjemného chlapíka s takouto loďkou, ktorý nám ochotne poradil kedy a kam treba vyraziť, aby sme videli legendárnu Maya bay úplne prázdnu. Taktiež sa ponúkol, že nám ukáže jeho najobľúbenejšie miesta na potápanie. No nedaj si poradiť od domáceho ? A tak sme si vymenili čísla a dohodli „rande“ na veľmi skoré nasledujúce ráno a spokojne sme si zamávali. Celodenný výlet na takejto súkromnej loďke so sprievodcom nás vyšiel na 750 Bth / osoba (cca 20 Eur / osoba).

Nasledujúce skoré ráno, sme sa všetci podľa dohody stretli a okolo šiestej sme vyrazili. Našou prvou zastávkou bola malá zátoka v blízkosti  pláže Ao Loh Samah, kde nám zastavil, keďže to bol vraj perfektný spot na šnorchľovanie. Na tomto mieste sa vraj aj častokrát vyskytoval žralok, ktorého sa  oplatilo vidieť. Podotýkam, bylinožravý :D. A veruže mal pravdu, nádherné útesy všade navôkol a farebné rybky plávali úplne okolo nás. Dokonca sme na dne zahliadli aj farebného morského hada ? Žralok sa žiaľ ale neobjavil.

Po asi pol hodine sme sa pobrali ďalej. Tentokrát k legendárnej Maya bay. Keďže sme sem dorazili skoro ráno, v čase, kedy idylku nekazili výletné lode a speedboaty, nebolo tam skoro ani nohy.  Za vstup na pláž sa platí poplatok. Ak však na pláž nepôjdeš a postačí ti na ňu pohľad z loďky, ktorá sa  vie dostať k jej bezprostrednej blízkosti, platiť nemusíš nič.

Ďalšie miesto, ktoré sme počas nášho výletu videli a kde nám zastavil na šnorchľovaciu pauzu bolo Ao Pileh. Rozprávkové miesto s tyrkysovo modrou vodou ako z filmu. Idylku mierne „kazili“ neškodné maličké priesvitné medúzky, ktoré počas potápania mierne štípali po tele. Nebolo to ale nič, čo by sa nedalo zniesť.

Cestou sme prechádzali okolo Viking cave, či Monkey beach, kde bolo kopec (asi) čínskych turistov v plávajúcich vestách (hoci boli vo vode max. po členky) a  mierne agresívnych makakov. Veru, nie sú to najmilšie zvieratá na svete. Táto pláž nás až tak veľmi nezaujala, a tak sme radšej vyrazili na ďalšie miesto na potápanie v blízkosti ostrovčekov Koh Mai Phai a Ko Yung. A práve tu sa nám ukázal nádherný podmorský svet plný koralov a farebných rybiek. Bez ďalších lodí, len my a voda a v diaľke ostrovčeky.

Po dvoch dňoch na Phi Phi, nadišiel čas sa presunúť ďalej, smer Railay. Railay je malý polostrov blízko mesta  Krabi na pobreží Andamanského mora. Dostať sa tu dá iba loďou, kvôli vysokým vápencovým skalám, ktoré znemožňujú prístup po pevnine.  Vápencové skaly, ktoré sa tu nachádzajú,  sú veľmi obľúbené a priťahujú horolezcov z celého sveta. A teda aj Dadu a Erika, ktorí si ako inak, vyskúšali nočné lezenie na pláži Phra nang ?

 

Aj v tomto prípade sme ocenili, že sme do Thajska vycestovali mimo sezónu. Na rozdiel od ľudoprázdnej Ko Lanty tu bolo síce ľudí viac, no oproti Phi Phi bolo toto miesto oveľa pokojnejšie.  Water taxi nás vyhodil na hlavnej Railay west beach. Odtiaľ sme sa vybrali preskúmať okolie a popritom opäť vydealovať nejaké fajn ubytko. Táto časť polostrova sa rozdeľuje na dve polovice. Na navonok krajšiu, rušnejšiu a komerčnejšiu Railay west, kde boli ubytka cenovo drahšie a pokojnejšiu bez pláže no s mangrovníkovým pobrežím a Railay east, kde sa ceny za ubytovanie pohybovali nižšie. Keďže je to maličký polostrov, prejsť z východnej časti na západnú trvalo len nejakých 10 minút.

Na hlavnej pláži sme sa veľmi nezdržiavali, oveľa viac nás zaujala Phra nang beach lemovaná kokosovými palmami a fotogenickými útesmi na južnom konci. Na pláži sa nachádzala aj malá jaskyňa Princess cave, kde môžete vidieť v skutku originálnu dekoráciu. Jaskyňa bola totiž  plná vyrezávaných drevených penisov ?

Railay je super v tom, že na tak malom kúsku sa nachádza toho veľmi veľa. Ležania na pláži sme mali dosť a tak Dada s Erikom sa rozhodli si vyskúšať nejaké tie lezecké cesty a ja so Satelitom sme si požičali kajak a prešli si polostrov po vode.  Chlapík nám síce zabudol dať záchrannú vestu, čo nám došlo až vtedy, keď sme boli na mori, zažili sme tak aspoň o to väčšie vzrúšo :D. Na Railay sa nachádza aj jaskyňa, skvelé miesto, keď sa nutne potrebujete schladiť. Volá sa Diamond cave a platí sa tam vstupné. My sme však asi vystihli dobrú náladu správcu a pustil nás tam úplne zadara. Okrem toho Railay ponúka aj krásnu túru k Blue lagoon, či na Railay viewpoint.

Svoju cestu po Thajsku sme ukončili na ostrove Phuket, odkiaľ nám letelo lietadlo späť domov. Strávili sme tu síce len pol dňa, avšak za tento čas sme stihli využiť veľmi lacnú miestnu autobusovú dopravu – ružové busy (dôležité info, cez víkendy jazdia iba do šiestej večer)

… a navštívili miestny street food market, ktorý ponúkal perfektné thajské dobroty. Keďže sme naozaj mali len pár hodín do odletu, rozum mi hovoril, nech sa v jedle krotíme a nech zbytočne neexperimentujeme. Avšak v tomto prípade jednoznačne ostal rozum bokom a my sme ochutnali asi všetko čo sa ochutnať dalo. Naše žalúdky to však našťastie  hrdinsky zvládli :D.

Aj keď je Thajsko jedna z naj-navštevovanejších krajín juhovýchodnej Ázie, stále je tu neskutočné množstvo nádherných miest, ktoré sú hotovým rajom na zemi. Čakajú len na objavenie. Ja som navštívila len južnú časť tejto nádhernej krajiny, ale aj tak na mňa zapôsobila veľmi príjemným dojmom. Možno to bolo aj tým, že som tam zažila najviac úsmevov na meter štvorcový. Túto vlastnosť by si asi mal priniesť na Slovensko každý cestovateľ 🙂