BULHARSKO AKO HO (NE)POZNÁŠ

Keď sa povie Bulharsko, pravdepodobne si mnohí predstavia Čierne more, letnú all inclusive dovolenku na Slnečnom pobreží, či jednodňový výlet do Nessebaru. A pritom je  veľká škoda vidieť len tieto miesta, keďže táto krajina ponúka aj kopec iných pokladov.

My sme Bulharsko navštívili počas nášho krátkeho  roadtripu po Európe.   Nenamierili sme si to však na východ, chytať bronz k Čiernemu moru, ale práve naopak. Našim cieľom bola turistika a mierne vymrznutie v  pohorí Rila (bulharsky РИЛА).

2 TIPY NA (INÝ) VÝLET DO BULHARSKA

1. Výstup na Musalu (2.925 m.n.m.)

 Musala (bulharsky Мусала) je najvyššia hora nielen v Bulharsku, ale aj  v celom Balkáne. Nájdete ju v pohorí Rila, v Rilskom národnom parku, blízko hlavného mesta Sofia. Názov vznikol z „Mus Allah“, „blízko Alláhovi“ a pochádza ešte z čias, kedy Bulharsko bolo súčasťou Osmanskej říše.

Pôvodný plán bol jednodňový “rýchly výbeh” na vrchol a späť. Nebolo by na tom nič zvláštne, tento výlet sa dá v pohode stihnúť za jeden deň. My sme sa však na túru vybrali extrémne neskoro. Auto sme nechali v horskom stredisku Borovets, zbalili sme si základné veci do ruksakov a vyrazili. Cestu sme si z časových dôvodov skrátili využitím lanovky tzv. gondoly (nástupná stanica vo výške 1.315 m.n.m.), ktorá nás vyviezla na prvý výrazný vrchol Yastrebets (2.369 m.n.m.). Pri takýchto výletoch do hôr, lanovku využívame minimálne. Radšej si poctivo  vrchol vyšľapeme po svojich, avšak v tomto prípade to vôbec nebola zlá voľba. Ušetrili sme si čas, ktorý by sme inak strávili na relatívne monotónnej širokej lesnej ceste bez akýchkoľvek výhľadov na okolie. Z hornej stanici lanovky sa nám už konečne naskytli pohľady na majestátne kopce pohoria Rila, vrátane cieľa našej cesty, hory Musala.

Túru sme začali prechádzkou  po širokej prašnej ceste (červená turistická značka). Tá, nás asi po dvoch kilometroch  zaviedla na neďalekú horskú chatu Musala (2.389 m.n.m.), ktorá sa nachádzala priamo pri jazere. Na chate sa dalo občerstviť  teplou polievkou, či čajom, ktorý vždy dobre padne ? Pri jazere sa  dal aj úplne v pohode rozložiť stan. My sme však pokračovali ďalej po červenej značke, po ceste prudko stúpajúcej na hor. Míňali sme prvé kamenné bloky a ja som sa asi po pol hodine dostala do fázy, kedy som zo seba zhadzovala prvé vrstvy oblečenia. Ďalšou prestávkou sme sa odmenili  až pri útulni Ledeno jezero (2.709 m.n.m.). Útulňa pozostávala z modrých vlnených plechov pozbíjaných do neurčitého tvaru. Pri neďalekej studničke sme si dopĺnili vodu a makali sme ďalej. Ešte stále sme totiž žili v sladkej predstave, že sa do tmy stíhame vrátiť. Haha.

Cestou sme natrafili  na najmilšieho psíka, akého som kedy videla. Štvornohý spoločník s tými najmilšími očami, nás ochotne sprevádzal až k Ledenoto Ezero (Ľadovému jazeru).

Blízko neho je aj najvyššie položená chata na území pohoria Rila, horská chata Everest´84 (2.750 m.n.m.), v ktorej sme nakoniec aj strávili noc. Malá útulná chata s modrou strechou pozostávala z dvoch poschodí. Viedla to tam sympatická chatárka s malou dcérkou, ktorá síce po anglicky veľa nenahovorila, ale rukami nohami sa nám nocľah predsa len podarilo vybaviť. Mierne uzimení sme sa zložili pri stole vedľa kozuba, keď sa postupne začali ozývať naše bruchá. Ku šťastiu nám chýbala len teplá polievka a čaj. Chatárka nám však svojou ráznou odpoveďou “no kitchen here!” rozplynula všetky sladké predstavy. Jedine čo sa tam dalo kúpiť, bol teplý čaj  a asi dvojdecové fľaštičky rakije. Tak sme ich kúpili rovno päť. Ako “správni” a “zodpovední” turisti, ktorí na túru “vyrazia skoro ráno” a ktorí si ju “vedia pekne časovo rozvrhnúť”, sme nemali v ruksaku ani kúsok jedla. Až na Satelita, jedinej zodpovednej osoby 😀 Postupne začal z ruksaku vyťahovať makovník, trochu pečiva a jednu paštétu. S prísnym výrazom zahlásil, “paštéta bude až ráno a makovník dostane každý na prídel!”. A nám neostávalo nič iné, len sa s týmto faktom zmieriť. Nedostatok jedla však vynahradil prebytok rakije. Postupne zmizla jedna fľaša, tak druhá a pri tretej prázdnej fľaštičke sa nám v hlave zrodil skvelý nápad. Vrchol Musaly je predsa tak blízko, 200 metrové prevýšenie zvládneme hravo, tak prečo čakať až na raňajší výstup? A tak slovo dalo slovo a my sme bez ďalšieho  váhania vyrazili hore.

Cesta bola kľukatá strmá s nádhernými výhľadmi na Rilské plesá, či na strmé skalné zrazy z ktorých by som spadnúť veru nechcela.

Vyliezť na vrchol nám trvalo asi pol hodinu. Musala nás privítala s krásnymi výhľadmi, ktoré trvali asi tridsať sekúnd. Hneď na to sa ponorila do hmly, ktorá nie a nie sa rozplynúť.  A tak sme si len dali krátku foto pauzu pri kamennej mohyle a meteorologickej stanici a vyrazili sme späť na chatu. Úprimne, skutočnosť, že sa nám “vďaka” hmle nenaskytli žiadne výhľady, ma určite mrzela. Z Musaly sa dá za ideálnych podmienok krásne pozorovať majestátne Rilské pohorie a horské jazerá. Nám to žiaľ dopriate nebolo. Napriek tomu som veľmi rada, že som tu bola. Ten pocit, že stojím na streche Balkánu bol jednoducho na nezaplatenie 🙂

PRAKTICKÉ INFO:

• Lanovka z horského strediska Borovets do Yastrebets premáva od stredy do nedele (od 8:30 do 18:30, posledná jazda hore je o 17:30)
• Ceny za lístky:

            – spiatočný lístok (dospelý) – 12Lv / 6 €

            – spiatočný lístok (detský od 7 rokov do 12 rokov) – 6Lv /3 €

            – lístok detský do 7 rokov / lístok pre psa – zadarmo

• cesta lanovkou trvá cca 25 minút a ušetrí cca 3h cesty 
• miesto, kde sa lanovka nachádza nájdete TU
• na chate Everest sa nevarí, ponúkajú iba nocľach a základné občerstvenie
• blízko strediska Borovets sa nachádza aj mesto Samokov, kde sa dá veľmi chutne a lacno najesť

                                                                    2. Sedem Rilskych jazier

 Sedem Rilských jazier (cca 2.500 m.n.m.) je veľmi zaujímavý prírodný úkaz, ktorý sa určite oplatí vidieť. Prístup k nim je  oveľa jednoduchší ako na Musalu, preto na tomto mieste treba rátať aj s väčším počtom ľudí. Cestu k jazerám si opäť vieš skrátiť  využitím lanovky. Tá, má síce najlepšie časy už dávno za sebou, avšak ten pocit, kedy vidíš svoje nohy hompáľať sa ponad vrcholky stromov, je určite zážitok :).

Vizuálne krásne divadlo  pozostáva zo siedmych jazier, ktoré sa nachádzajú tesne pri sebe v jednej doline. Nie sú však priamo jedno vedľa druhého, práve naopak. Sú kaskádovo umiestnené a majú rôznu hĺbku a veľkosť. Ich výškové rozpätie je približne 400 metrov. Pre najlepší výhľad odporúčam vyjsť na niektorý z vyhliadkových bodov, odkiaľ sa dajú vidieť všetky naraz.

Jazerá majú aj vlastný názov, pričom každé nesie meno spojené s jeho  naj-charakteristickejšou črtou. Napríklad, Salzata v preklade “Slza”, kvôli jeho čistej vode, umožňujúcej hlbokú viditeľnosť. Okoto, v preklade “Oko”, pre takmer dokonalý oválny tvar. Babreka, tkzv. “Obličky”, pre tvar pripomínajúci obličku. Bliznaka, v preklade “Dvojičky”, pozostávajúce z vnútorného a vonkajšieho “dvojčaťa”, ktoré sú navzájom spojené. Trilistnika, v preklade “Trojlístok”, kvôli tvaru pripomínajúci trojlístok. Ribnoto, ktoré je najmenšie zo všetkých a v neposlednom rade Dolnoto ezero, tkzv. “Dolné jazero”, pretože je najnižšie.

PRAKTICKÉ INFO:

Cesta začína od chaty Pionerska (Пионерска), odkiaľ máš viacero možností ako sa k jazerám dostať:

• LANOVKA:

Ak sa rozhodneš pre túto možnosť, hore si za 25 minút. Lístok pre dospelého vyjde na 5 € jednosmerný / 9 € spiatočný, pre dieťa 4 € jednosmerný. Dôležité info, lanovka premáva od 9:00 do 16:30.

• PEŠO:

Cesta z chaty Pionerska do chaty Rilski ezera ti potrvá 2 až 3 hodiny. Z chaty Rilski ezera je to však stále len  začiatok výletu okolo jazier, na ktoré potrebuješ  ďalšie 4 hodiny. Ak teda nemáš veľa času, alebo kondíciu, odporúčam radšej využiť prvú možnosť.

Bulharsko je krásna krajina, ktorá okrem krásneho hlavného mesta Sofia, či Čierneho mora, ponúka kopec iných zaujímavých miest. My sme náš výlet poňali inak a rozhodli sme sa prebádať nádherné bulharské hory. Toto rozhodnutie vôbec neľutujeme. Vycestuj na tieto miesta aj ty a uvidíš túto krajinu z úplne iného uhla. Určite nebudeš sklamaný.