EURÓPA Túlačky svetom Ukrajina

Víkendové ukrajinské pozdravy

S Ukrajinou sa mi odjakživa spájali trhy pri hraniciach, cukríky vo farebnom šuštiacom papieriku, zaručene pravé „najky“, rozbité cesty, lacný alkohol a ešte lacnejšie cigarety. Vieš, taká tá prvá myšlienka, aj keď som si plne uvedomovala, že moje predstavy o tejto krajine boli dosť skreslené.  Prvý mýtus vytvorený v mojej hlave som zbúrala ešte minulý rok počas pár hodinového výletu v Užhorode. Čakala som ospalé mesto (niečo ako Sabinov, ups), no ostala som prekvapená. Pekné centrum, pouliční umelci, hipsterské kaviarne či pivárne, kde okrem klasického ležiaka mali aj IPU, APU, ALE či iné vydumanky. A keď sa človek díval na nenápadný roh, objavil aj pekný streetart. Už len sa tú azbuku naučiť. Minulý rok som z Užhorodu odchádzala so záväzkom, že sa do ďalšieho leta vrátim a zároveň sa naučím aj čítať ich abecedu. A tak tento rok som tu bola opäť. Prvý záväzok som teda splnila, na druhý už nebol čas. Nevadí predsavzatie posúvam do ďalšieho roka 😊

Keď som sa dozvedela o novom priamom spoji z Košíc do Mukačeva, s Marekom sme si povedali, že nie je o čom a aj tento rok si urobíme krátky cyklo-vlakový výlet. Z Prešova do Košíc na bicykli, z Košíc do Mukačeva na vlaku. Teda na vlaku, bol to krátky dvojvagónový motoráčik. Na Slovensku stál len  v Čiernej nad Tysou. Potom už len krátke čakanie na našej hranici, kde sme dostali od colníkov brožúrku so základným info. V skratke, na hlavu liter alkoholu a 40 kusov cigariet. Čakačka asi 15 minút a vlak sa pohol ďalej. Zastavil až v ukrajinskom mestečku Tchop (Chop). Nasledovala kontrola pasov (víza nepotrebuješ, pás áno), zopár základných otázok, 40 minútové čakanie na stanici a išlo sa konečne ďalej. Na appke som si všimla, že Mukačevo má stanice dve, jednu od centra ďalej a jednu bližšie. Myslela som, že náš motoráčik zastaví v tej druhej, bližšie do centra, avšak realita bola presne opačná. Z vlaku sme vystúpili do uprostred ničoho. Nikde nič, len koľaje, biedny perón, miestna krčma a cesta z mačacích hláv, ktorá nás sprevádzala až k hlavnému námestiu. Vlastne nie len tam, mačacie hlavy boli v podstate v celom meste. Na bicykloch nás celkom slušne vytriaslo v každej uličke, ale po čase sme si zvykli, ešte že som mala odpruženú vidlu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tu nič nie je. Možno aj na ten druhý, avšak okrem krčmičiek s dobrým miestnym pivom, lacným jedlom (odporúčam Hrafskyy dvir pod hradom, alebo Barry Barr´s Irish pub & bar), tu majú na jedinom kopčeku okolo, postavený hrad Palanok, v parku Peremohy lunapark s ruským kruhom, či legendárnym “calipo” kolotočom. Nájdeš tu aj peknú promenádu okolo Latorice a samozrejme maličké no pekné centrum mesta (odfotiť sa pri soche kominára Chimney sweep je povinnosť).

V Mukačeve sme bývali v penzióne (?) s názvom Vilni Kimnati. Na Bookingu je síce zle zaznačený, avšak trafiť nebol až taký problém (prejdi cez most na ulicu Uzhorodskaya, pokračuj rovno ešte pár metrov, nájdi číslo 5 a si tam). Navonok nenápadná brána, no vo vnútri, hotový skvost. Na stenách viseli husle, trúbky, obrazy, deky, hodiny, ozdobné tanieriky… skrátka asi všetko čo domáci našiel v pivnici. Aj keď v izbe bol celkom problém nájsť meter voľného miesta, nemala som z nej vôbec klaustrofobické pocity. Práve naopak, tá bizarná preplnenosť mňa a môj foťák úplne fascinovala. Ak chceš zažiť estetickú bizarnosť, si tu na správnom mieste a toto ubytko  napriek šialene mäkkej posteli odporúčam.

Druhý deň sme v Mukačeve hľadali nejakú kaviareň, kde by sme si dali rýchle raňajky. Misia bola úspešná a objavili sme  mierne zašitú pekáreň Toscana. Nachádzala sa na ulici Dukhnovycha ploshcha v nenápadnom dvore. Dobrá káva, koláče, bagety… a to všetko v peknom priestore s dvorom, kde sa dali odložiť bicykle.

Riadne prejedení sme z Mukačeva na bicykloch vyrazili ďalej. Posledné natriasačky na mačacích hlavách a cez miestne dedinky smer… Užhorod. Prvých 10 kilometrov sme dýchali výfukové plyny ukrajinských tatroviek a kamiónov, keďže naša trasa viedla po veľkej štvorprúdovke, neskôr sme však odbočili na Dúbravku, kde sme po rozbitej asfaltke pokračovali skoro až do cieľa. Minulý rok počas nášho expresného ukrajinského výletu som objavila miestny klenot, kvas. Miestne nealko, niečo ako naša kofola, len to nie je také sladké, a cítiť tam kávu. Buď ho miluješ, alebo nenávidíš. Keďže sme v Dúbravke objavili potravino-krčmu a moje hrdlo už bolo vyprahnuté, bolo rozhodnuté.

Cesta do Užhorodu bola dlhá asi 45 kilometrov. Keď sme sem prišli, naše prvé kroky viedli do pivárne Korzo 10, ktorú nám odporúčali kamaráti. Nemali v tom čase, ale otvorené a tak sme išli na istotku tam, kde sme to už poznali – Egan pub (ulica Avhustyna Voloshyna). Pekný priestor (dokonca aj tu sa dali odložiť bicykle) a ešte lepšie lokálne pivo. Oproti pivárni sa nachádzal obchod YOY clothing, do ktorého ale nevstupuj ak sa ti páči oblečenie značky Pan tu nie stal a nechceš míňať veľa peňazí 😊

Poznáš uličky, v ktorých akoby z neba visia dáždniky? Niečo ako je tá pri Galérii Nedbalka v Bratislave, alebo v Košiciach vo dvore, keď sa ide do Halmi caffe… tak ani ukrajinci nie sú pozadu a niečo podobné tu tiež nájdete. Ulica sa volá Teatralnyi Lane a okrem dáždnikov sa vyznačuje aj množstvom pózujúcich ľudí a detí s mobilmi a tabletami.

V Užhorode sme bývali priamo v miestnom (zakarpatskom) pivovare Ungweiser, čo pre nás, pivných degustátorov bola trefa do čierneho :). Ak hľadáš dobré pivo, v Užhorode nebudeš mať problém, keďže okrem Ungweiser-u sa určite oplatí navštíviť aj spomenuté Korzo 10 (kam sme sa na druhý pokus aj dostali). Opäť dobré pivo, jedlo, priestor, ceny a obsluha 🙂 Ak nie si pivopič, ale skôr hipsterský kávopič, určite sa ti bude páčiť v Das Haus (kedysi na tom mieste Duffort caffe), alebo v Eat me caffe (tu sú super raňajky a top káva). V Das Haus si odporúčam objednať nejaký ten koláč. Budeš naň síce čakať 20 minút, no prinesú ti umelecký skvost ozdobený sušenými kvetmi, ktorý bolo fakt škoda zjesť.

Užhorod je mesto, ktoré mi akosi hneď prirástlo k srdcu. Má ulice, v ktorých je život. Menia sa, spolu s ľuďmi. Ráno rozvoniavajú čerstvou kávou z plných kaviarní, poobede znejú melódiou pouličných umelcov a v  noci svetielkujú rôznymi farbami (ten most svietiaci na modro, bol waw).

Ukrajina je obrovská krajina a ja som zatiaľ spoznala len jej drobnú časť. Takú tu viac západnú, tej nám viac podobnejšiu…. neviem. Ale chcem zistiť aká v skutočnosti je, objaviť jej ďalšie od nás vzdialenejšie miesta. Mám pocit, že Ukrajina mi ukáže ešte mnoho iných no stále krásnych tvárí. Záverom môžem pokojne prehlásiť, že Užhorod a Mukačevo všetkým odporúčam navštíviť. Oplatí sa. Nie je to ďaleko (minimálne pre východniarov), je tu pekne a možno tu objavíte to, čo by ste vôbec nečakali.

 

PRAKTICKÉ INFO:

  • lístok Košice – Mukačevo stojí 7,50 € (dospelý bez nejakej zľavy) a ak si vezmeš bicykel ako aj my, tak si prirátaj ďalšie 3 eurá, lístok sa nedá kúpiť cez internet, iba klasicky pri okienku
  • na Ukrajine sa posúva čas o hodinu dopredu
  • víza nepotrebuješ, ale pas si doma radšej nezabudni
  • v Užhorode a v Mukačeve nájdeš free wifi ľahšie ako v Prahe (bolo skoro všade)
  • určite ochutnaj čapovaný kvas (nie vo fľaši), buď ho budeš milovať, alebo nenávidieť
  • stiahni si doma aplikáciu maps.me, a potom aj offline mapu Ukrajiny, nájdeš tam všetko

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *