Severným Rumunskom

1.Výstup na Pietrosul Rodnei (2.303 m.n.m)  v pohorí Rodnei z mesta Borșa

 Borșa (Borša) – Schitul Pietroasa (Mănăstirea Borșa Pietroasa) – Stația Meteorologică Iezer – Lacul Iezer – Pietrosul Rodnei (2.303 m.n.m) – Buhaeiscu Mare (2.268 m.n.m.) a späť

 Malé mestečko Borşa je známym turistickým centrom oblasti Maramureş. Nachádza sa v údolí rieky Vişeu a zo všetkých strán je obklopené vysokými horami. Zo severu na hranici s Ukrajinou je to pohorie Maramureş a z juhu o niečo vyššie pohorie Rodna. A práve tam sa nachádza aj náš cieľ –  najvyšší vrchol celej oblasti Pietrosul Rodnei (2.303 m.n.m).

Borşa (670 mnm) je ideálnym štartovacím bodom na tento vrchol. Z mesta naň vedie modrá turistická značka. My sme si relatívne nezáživnú časť po asfaltovej ceste skrátili a auto sme odparkovali nad kláštorom Borşou (Schitul Pietroasa, ~ 1000 mnm). Ušetrili sme tak nielen 300 výškových metrov, ale aj čas 🙂

Výstup začínal poza plot kláštora širokou lesnou cestou vedúcou cez riedko porastené lúky až k lesu. Cesta stúpala serpentínami stále vyššie, pričom občas sme využili aj niektorú zo skratiek. Trasa bola kamenistá s výživným stúpaním, vždy  dostatočne široká a kde – tu ponúkala aj krásne výhľady.

Asi po dvoch hodinách sme sa dostali k budovám meteorologickej stanice (Stația meteo Iezer, ~ 1770 mnm), kde sa stúpanie aj trochu zvoľnilo.

Krátka pauza a pokračovali sme popri potoku ďalej. Neďaleko pri potoku v kosodrevine je aj oficiálne táborisko pre stany. Dolinu pred nami obklopovala z troch strán hradba skalných stien. Asi po dvadsiatich minútach sme sa dostali ku krásnemu  plesu (Lacul Iezer, ~ 1840 m.n.m).

Od jazera na hrebeň to boli už len nekonečné serpentíny. Jediné, čo vyvažovalo ich jednotvárnosť, boli nádherné výhľady. Po hodine nikdy nekončiaceho stúpania sme sa dostali na hrebeň, kde sa nám odkryli dych berúce výhľady aj na druhú stranu priamo do srdca pohoria Rodna (Munții Rodnei).

Zo sedla na samotný vrchol to už nie je ďaleko.  Vedie k nemu príjemné stúpanie na konci ktorého nás privítalo podivné oceľové zábradlie.  Na vrchole (vârful) Pietrosul Rodnei (2303 mnm) vybudovali malý murovaný domček, svojho času vraj nejaká meteorologická búdka. Teraz však s deravou strechou a kopami odpadkov vnútri veľmi neposlúži ani ako núdzový bivak. Je smutné, že na najvyššom vrchole tohto nádherného pohoria sa nachádza takáto ľuďmi vytvorená “bradavica”. Napriek tomu výhľady boli z Pietrosul Rodnei (2.303 m.n.m.) nádherné. V prevaľujúcich sa oblakoch sa nám odhaľovali priľahlé vrcholy Piatra Albă a Rebra, hlboko v doline pod nami  Borşa.

Z najvyššieho vrcholu sme si to namierili aj na vedĺajší Vf. Buhaeiscu Mare (2.268 m.n.m.), z ktorého sa naskytajú ešte krajšie kruhové výhľady.

Zostup z hrebeňa sme zahájili tou istou trasou. Stretli sme už čoraz viac miestnych turistov, pričom najviac sa ich zgrupovalo pri jazere. Práve tu sme si naordinovali pol hodinovú pauzu. Čas sme mali vďaka skorému vstávaniu dobrý, nemali sme sa kde ponáhľať. Od jazera k autu nás čakalo už len nekonečné klesanie lesom tou istou trasou. Aj tu sme míňali množstvo turistov, ktorí napriek pokročilej hodine ešte len stúpali k jazeru. Na vrchol to stihnúť vyliezť nemali šancu, vačšina si to zjavne namierila iba k jazeru.

Asi po dvoch hodinách sme konečne dorazili k autu s celkom ubolenými nohami, no s dobrým pocitom zo skvelej túry.

Približné časy:

Schitul Pietroasa – meteostanica: 2:00 hod.

meteostanica – Pietrosul Rodnei: 1:30 hod.

Pietrosul Rodnei – Vf. Buhaeiscu Mare: 0:45 hod.

Pietrosul Rodnei – Schitul Pietroasa: 2:45 hod.

Pasul Prislop – Cornul Nedeii (1.778 m.n.m.) – Vf. Cearcanul (1.847 m.n.m.) – Borșa

 

 2. Výstup na Vf. Cearcanul (1.847 m.n.m) v pohorí Maramures

Pasul Prislop – Cornul Nedeii (1.778 m.n.m.) – Vf. Cearcanul (1.847 m.n.m.) – Borșa

Táto trasa v pohorí Maramures je na rozdiel od túry na Pietrosul Rodnei oveľa menej známa a to aj napriek tomu, že je to krásna hrebeňovka s kruhovými výhľadmi. Jedným z dôvodov môže byť to, že jej začiatok a koniec nie je na tom istom mieste, čo môže značne komplikovať logistiku výletu.

Náš začiatok bol v horskom sedle Pasul Prislop. Z mesta Borșa sme sa sem dostali miestnym autobusom, ktorý sme si jednoducho stopli. Viete sa sem dostať aj autom, nachádza sa tu parkovisko. V čase našej návštevy sa tu konal miestny festival, čo len umocňovalo lokálnu atmosféru. Miestne jedlo, stánky s oblečením, hlasná hudba, kopec ľudí … Okrem nich sme tu našli aj miestnu reštauráciu, kde sme sa zastavili na štartovacie pivo na posilnenie 🙂

Z horského sedla viedla široká cesta cez miestne lúky plné pasúcich sa kráv, či oviec. Pri každom  strete sme si dávali pozor na vyhlásených salašníckych psov, ktoré turistov vedia slušne potrápiť. V Rumunsku sa na túre oplatí mať v rukách paličky a vo vrecku “paprikový” sprej na prípadnú sebaobranu voči salašníckym psom, či medveďom a to predovšetkým na menej frekventovaných turistických miestach. Prvá tretina trasy bola naozaj “podívaná” na všetky strany. Na pravo kopce pohoria Maramures, na ľavo hory pohoria Rodnei.

Mierne stúpanie a krásne výhľady nás sprevádzali až na vrchol Cornul Nedeii (1.778 m.n.m), kde sme stretli jediných ľudí na celej trase a aj to boli len dvaja miestni na štvorkolkách. Odtiaľ sme pokračovali po modrej značke, kde už cesta mierne klesala, zužovala sa, až sme sa dostali k veľmi nenápadnej križovatke ciest. Ak by sme pokračovali ďalej po viac vychodenej ceste, dostali by sme sa podľa máp na kopec Dealul Negru (1.756 m.n.m.). Náš cieľ však bol niekde inde a tak sme pokračovali po veľmi úzkej no neznačenej ceste k nášmu cieľu,  k vrcholu  Vf. Cearcanul (1.847 m.n.m.) (na mapy.cz je zaznačená ako čiarkovaná čierna trasa). Cesta sa s pribúdajúcimi metrami stále zhoršovala, až sme sa dostali ku kosodrevine. Dívali sme sa okolo seba, no cesta sa nám už stratila úplne. Zapíname mapy.cz. Podľa nich sme išli správne, cesta mala byť priamo pred nami. Realita však bola taká, že samotná turistická trasa až k samotnému vrcholu pozostávala z náročného predierania sa cez hustý kosodrevinový porast. Vôbec by som sa nečudovala, kebyže náhodne prekvapím spiaceho medveďa, preto som si miestami zakričala, zaspievala, či len tak pohmkávala. Pre istotu. K vrcholu to už nebolo ďaleko, avšak pre náročnosť trasy sme nepostupovali veľmi rýchlo.

Asi po 40 minútach predierania sa kosodrevinou sme konečne dorazili na vrchol. Na ňom nás čakala zaslúžená odmena. Už tradične, nádherné výhľady všade navôkol. Ordinujeme si asi dvadsať minútovú pauzu na chladené pivo z batoha, nejaký ten sladký snack a pokračovali sme ďalej.

Z vrcholu sme pokračovali kúsok po hrebeni a potom sme sa za pomoci mapy.cz napojili na modrú turistickú značku. Mať zapnuté offline mapy sa v Rumunsku (minimálne v pohorí Maramures) určite oplatí. Neodporúčam sa spoliehať na miestne značenie, ktoré je skôr symbolické, než reálne nápomocné. Odtiaľ už len po modrej trase cez lúky a les až do horského strediska Borșa.

 PRAKTICKÉ INFO:

Dĺžka trasy: cca 17 km

Prevýšenie: 647 výškových metrov

Cca čas: 4:30 hod aj s prestávkami zo sedla Pasul Prislop

3.Túlanie sa po meste Baia Mare a objavenie kláštora Mănăstirea Bârsana

 Baia Mare

Baia Mare (čítaj Baja Mare, po slovensky Veľká baňa)  pravdepodobne nebude láskou na prvý pohľad. Keď sme vošli do mesta  privítala nás škaredá priemyselná zóna. Ďalšou vrstvou mesta je pozostatok socializmu v podobe obrovských obytných blokov. Počas svojich ciest sa nikdy nenecháme odradiť prvým dojmom, čo sa oplatilo aj v tomto prípade. V Baia Mare sa nachádza aj veľmi pekné historické jadro s meštianskymi domami a stredovekými uličkami, ktoré zo severu chránia gaštanové lesy.

Banícke mesto sa nachádza v tradičnom regióne Maramureș na severozápade Rumunska. Mesto s bohatou baníckou históriou bolo kedysi súčasťou uhorského kráľovstva. Ťažilo sa tu zlato, striebro (na Slovensku v Banskej Štiavnici) a iné neželezné kovy. V roku 2000 sa nechválne preslávilo tým, že sa tu stala údajne 2. najväčšia ekologická katastrofa po výbuchu v Černobyle. Kyanid, ktorý sa využíval pri spracovaní zlata, sa dostal do riek Tisa a Dunaj. Následkom toho nenávratne zahynulo päť druhov sladkovodných rýb. Niektoré zdroje tiež uvádzajú, že vo vzduchu je toľko olova, že z toho bolí hlava. Nás našťastie nič nebolelo, nebolelo 🙂

My sme tu strávili len pár hodín počas ktorých sme stihli krátku prehliadku historického centra a  navštíviť miestnu vegánsku reštauráciu.

Čo sme však nestihli a za zmienku podľa iných cestovateľských blogov stojí navštíviť je Múzeum dediny (Muzeul Satului) nachádzajúce sa 13 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. V múzeu sa nachádza niekoľko objektov ľudovej architektúry regiónov Chioar, Lăpuș, Codru a Maramureș. Ďalšou miestnou turistickou atrakciou je Pamätník rumunského vojaka (Monumentul Ostașului Român). Nájdete ho 8 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. Vedľa pamätníka naľavo sa nachádza 75 hrobov rumunských vojakov, ktorí padli v 1. svet. vojne. Fanúšikovia múzeí by nemali vynechať Krajské múzeum marmarošskej histórie a archeológie (Muzeul Judeţean de Istorie şi Arheologie Maramureş). Múzeum ponúka archeologické nálezy z regiónu Maramureș. Pripomína slávnu banícku históriu mesta, mincovníctvo a určite zaujme zbierka hodín z 18. storočia. Múzeum si opäť prechádzate sami, ochotné tetušky vám ukážu smer prehliadky, keďže sa expozície nachádzajú nielen vo viacerých miestnostiach, ale aj budovách.  Štefanova veža (Turnul lui Ștefan) je miesto, ktoré počas potuliek starým mestom neminiete.  Dominanta mesta, štyridsať metrov vysoká gotická veža, slúžila ako zvonica ku vedľajšiemu kostolu, ktorý bol zničený v roku 1847. Základy kostola môžete vidieť na námestí ešte i dnes. Po prekonaní 136 schodov sa vám naskytne dych berúci výhľad na celé mesto. Pri päte veže sa nachádza turistické informačné centrum, ktorého zamestnankyňa vám odomkne dvere do veže.   Fanúšikov, či študentov geológie isto zaujme aj  Mineralogické múzeum (Muzeul de Mineralogie).  Múzeum ponúka zbierku vyťažených drahokamov a minerálov z okolitej oblasti.

Mănăstirea Bârsana

Bârsana sa nachádza len 20 km/26 min. autom juhovýchodne od Sighetu Marmației, 61 km/1 h 15 min. autom severozápadne od vstupnej brány do pohoria Rodna – obce Borșa a 62 km/1 h 18 min. autom severovýchodne od župného mesta Baia Mare.

Bârsana (čítaj Byrsana) sa nachádza v srdci regiónu Maramureș na severe Rumunska. Dvadsať km/26 min. autom juhovýchodne od Sighetu Marmației, 61 km/1 h 15 min. autom severozápadne od vstupnej brány do pohoria Rodna – obce Borșa a 62 km/1 h 18 min. autom severovýchodne od župného mesta Baia Mare.

Obec ponúka nielen ukážku autentického a nefalšovaného rumunského vidieka, ale nájdete tu aj kostol na zozname UNESCO,  umeleckú dielňu dreveného sochárstva, či Ženský kláštor (Mănăstirea Bârsana). Tvorí ho 13 objektov. Do areálu sa vchádza cez drevenú zvonicu (Turnul Clopotnița). Dominantou komplexu je drevený kostol sv. Apoštolov (Biserica „Soborul Sf. Apostoli“) z roku 1993 postavený podľa vzoru kostola obetovania Panny Márie v chráme. Veža kostola má výšku 57 m a je tak druhou najvyššou drevenou stavbou v regióne Maramureș (po Kláštore Peri-Săpânţa).