MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA

 Múzeum moderného umenia Andyho Warhola je miestom, kde do seba narážajú dva diametrálne odlišné svety. Popart inšpirovaný veľkomestskou kultúrou s ospalým mestom nachádzajúcim sa tak trochu na konci sveta, kde cesty končia v neďalekých dedinách a ďalej už nikam nevedú. Andy Warhol a Medzilaborce. Jing a Jang.

Auto parkujeme na parkovisku pri Tescu s výhľadom na dominantný Pravoslávny Chrám sv. Ducha, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na celú ulicu (a teda asi aj na celé mesto). Chrám bol postavený v roku 1949 v staroruskom renesančnom slohu ako pomník padlým v prvej svetovej vojne na mieste, kde kedysi stál drevený kostolík.

Hneď ako som do Medzilaboriec vkročila, uvedomila som si to všade prítomné ticho. Prázdne cesty, prázdne ulice. Nebyť pár áut pri Tescu, mám pocit, že som v meste duchov. Napriek tomu sa mi tu páči, aj keď tu okrem múzea nič (a nikto) nie je. Mám akosi rada mestá na konci sveta.

Hneď oproti Chrámu sa nachádza cieľ mojej návštevy. Múzeum vzniklo v roku 1991 v budove bývalého Domu kultúry postaveného v tradičnom architektonickom štýle vtedajšej doby – v socialistickom realizme. Na úprave interiéru múzea sa podieľali Michal Cihlář, Rudo Prekop, Michal Bycko a architekt Štefan Pacák.

Pred vstupom do budovy má víta nielen prázdna fontána s podobizňou Andyho Warhola, ale aj každému známa obrovská plechovka Campbellovej paradajkovej polievky. Vstupujeme do vnútra, kde okrem nás zatiaľ nevidím žiadnych iných návštevníkov,  čo vytvára o to zaujímavejšiu atmosféru. U pani, ktorá si práve dohriala v mikrovlnke obed, kupujeme za 4 eura lístky a vstupujeme do paralelného sveta v Medzilaborciach.

V prvej miestnosti vidíme najaktuálnejšiu výstavu od Keitha Haringa s názvom Radiant World / Žiarivý svet. Keith Haring bol fenomenálnou osobnosťou americkej undergroundovej scény 80. rokov minulého storočia. Aj keď je známy najmä svojimi farebnými dielami, veľká časť jeho diel reagovala na vtedajšie spoločenské a politické udalosti. Reflektoval v nich napríklad zápas o koniec Apartheidu, epidémiu AIDSu či problematiku drogovo závislých ľudí. Už samotná miestnosť v ktorej sú vystavené diela je vizuálne fascinujúca. Zem, steny a strop splývajú v jedno vďaka kresleným čiernobielym siluetám.

V ďalšej miestnosti, ktorá sa nachádzala na prvom poschodí, na nás čakali diela okrem iných autorov aj od umelkyne s menom BAMBI, ktorú mnohí prezývajú aj Banksy v ženskom vydaní. Čo ma zaujalo bol obraz Kate Moss, z ktorého vo svete existujú len tri originály. Jeden vlastní Kate Moss, druhý nájdete u Brada Pitta a tretí …. áno uhádli ste. Tretí nájdete v Medzilaborciach.

Pokračujem ďalej o poschodie vyššie a konečne sa dostávam k výstave venovanej Andymu Warholovi. Hneď prvá miestnosť ma chytila za srdce, keďže dokonale mapovala nielen jeho život, ale predovšetkým život jeho rodičov pochádzajúcich z už vymierajúcej rusínskej dedinky Miková. Jeho fotoaparát, oblečenie, okuliare, korešpondencia, či kopec fotiek z rodinných albumov. To všetko dokonale dotváralo príbeh o jeho živote a pôvode. Vchádzam do poslednej miestnosti, v ktorej na čierno natreté steny kontrastujú s výraznými farbami Warholových diel. Dva obrazy zo série Kvety (Flowers) sú doplnené kvetovanou  podkladovou tapetou, pod farebnou Marilyn Monroe zase tapetu tvorí niekoľko desiatok  plechoviek Campbellovej polievky.

Keď sa Andyho Warhola opýtali na jeho pôvod, odpovedal: ” I come from nowhere”. A v podstate mal pravdu. Dedina Miková, resp. Medzilaborce sa na prvý pohľad javí akoby na konci sveta. Život sa tu spomalil, ulice vyprázdnili, no práve to dodáva celej výstave a samotnému múzeu punc výnimočnosti a autentickosti, ktoré by nenašlo nikde inde na svete. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola mi prišlo ako mesto v meste. Zdanlivo dva rozdielne paralelné svety nablýskaného sveta slávy v kontraste s bežným životom. V podstate dokonale odráža život Andyho Warhola.