Za najvyšším vrcholom Madeiry – Pico Ruivo 1.862 m.n.m.

Na Madeire – ostrove o rozlohe 740 km² (cca 50×20 km) objavíte nielen rozľahlé lesy, dramatické skalnaté pobrežia, upravované terasovité polia, ale rovnako aj úchvatné vysoké hory. Je to skrátka turistický raj.  Najvyšším vrcholom ostrova je Pico Ruivo (1.862 m), čo ho zároveň robí aj najnavštevovanejším turistickým cieľom.

Dostať na vrchol sa dá viacerými cestami:

Varianta č. 1: Najľahšia a najkratšia – ACHADA DO TEIXEIRA & PICO RUIVO (PR 1.2)

Prevýšenie:     cesta tam cca 375 metrov stúpanie, 160 metrov klesanie

Vzdialenosť:    2,8 km jedným smerom

Čas:                 cca 1,5 hodiny tam + 1 hodina späť

Náročnosť:      nízka

Mapa trasy:   TU

Najmenej náročná trasa na vrchol je označená ako  PR1.2, a začína na parkovisku Achada do Teixeira (cca 1.600 m n. m.). Má necelé 3 km a na vrchole ste za necelých 1,5 hodiny. Trasa nie je náročná, naskytnú sa vám počas cesty pekné výhľady, avšak tie sa nedajú porovnať s tými, ktoré zažijete pri iných trasách.

Varianta č. 2: NAJKRAJŠIA A NAJPOPULÁRNEJŠIA TRASA – PICO DE ARIEIRO & PICO RUIVO (PR 1):

Prevýšenie:     cesta tam cca 880 metrov stúpanie, 820 metrov klesanie

Vzdialenosť:    5,3 km jedným smerom

Čas:                 cca 3,5 hodiny tam + 3,5 hodiny späť

Náročnosť:      stredná

 

Ak sa rozhodnete ísť tou istou trasou i naspäť:

 Prevýšenie:     dokopy: 1180 metrov

Vzdialenosť:    11 km

Čas:                 cca 6,5 hodiny

Náročnosť:      stredná

Mapa trasy:     TU

Začiatok tejto túry je na treťom najvyššom kopci Madeiry, Pico Arieiro (1.818 m.n.m) . Odtiaľ to je na Pico Ruivo (1.862 m.n.m.) asi 7 km. Čas za ktorý do cieľa dorazíte je veľmi individuálny. My sme to stihli za necelé tri hodiny, ale pri častých fotopauzách sa cesta môže natiahnuť aj na 4,5 hodiny. A veruže bolo čo fotiť. Tento trek (spolu s výstupom na sopku Pico del Teide (3.718 m.n.m.) na Tenerife) jednoznačne patrí medzi tie najkrajšie, aké som šla. Na relatívne krátkej  trase sa vystriedalo množstvo výhľadov, kedy sme si raz pripadali ako na Novom Zélande, inokedy ako v USA.

 

Samotná trasa nie je technicky náročná, avšak počas nej je nutné zvládnuť celkom slušné prevýšenie vďaka stovkám kamenných schodov, ktoré je potrebné raz nastúpať, potom naklesať, opäť nastúpať… Túra na najvyšší kopec ostrova paradoxne začínala klesaním. Už hneď v úvode sa po ľavej strane naskytol výhľad na „Údolie mníšok“, skalné masívy a hlboké údolia. Po vzostupe nasledovala jednoduchá rovinatá pasáž, fotogenické úzke kamenné schody a a neskôr aj  tunel Pico do gato.

Ďalšie schody, ktoré však nasledovali však prekvapili svojou strmosťou. Myslím, že každému kolenu dali riadne zabrať. Pri pohľade na okolité vysoké steny nám už bolo jasné, že aj nasledujúce pasáže nebudú zadarmo. To čo sme si hneď v úvode naklesali, sme si museli aj poctivo vyšľapať. Celú cestu nám však neustále skrášľovali fotogenické výhľady, ktoré boli miestami prerušované niekoľkými tmavými tunelmi. Trasa bola okrem nich spestrená aj strmými kovovými rebríkmi vedúcimi prudkým žľabom.

Odtiaľ už len po vrstevnici cez biele obhorené zbytky vresového lesa, ktoré tu ostali po posledných požiaroch, jedno tiahle stúpanie a dostali sme sa k horskej chate pod Pico Ruivo.

Chata je jednoduchá, ponúka základné občerstvenie a nejaké rýchle jedlo. Pokiaľ viem, nie je možné sa v nej ubytovať. Pri chate sa nachádza platené wc a taktiež je možné si tu doplniť vodu.  Dlho sme sa tu však nezdržiavali a pokračovali sme rezkým krokom až na vrchol. Od chaty na vrchol to už nie je ďaleko. Jedno strmšie stúpanie a za necelých dvadsať minút sme už stáli na najvyššom bode Madeiry. Impozantné výhľady, na celý ostrov , či Atlantický oceán, boli kde – tu prerušované mračnami. Ten výhľad bol zaslúženou odmenou.

Naspäť, aj keď sme sa vybrali po tej istej trase, vôbec sme sa nenudili. Aj keď sme už presne vedeli čo nás čaká, tie nikdy nekončiace a stále nové výhľady nám perfektne spríjemňovali cestu.

Varianta č. 3: MENEJ NAVŠTEVOVANÁ NÁROČNÁ TRASA  – VEREDA DA ILHA (PR1.1)

Prevýšenie:     tam cca 1 517 metrov stúpania, 190 metrov klesania

Vzdialenosť:    7,6 km jedným smerom

Čas:                 cca 5,5 hodiny tam + 2,5 hodiny späť

Náročnosť:      veľká

Mapa trasy:   TU

 Trasa z dediny Ilha je z pohľadu prevýšenia náročná túra. Pri dobrej fyzickej kondícii sa dá zvládnuť i za jeden deň. Samotná túra vedie konštatne do kopca. Na začiatku lesom, neskôr už odkrýva nádherné výhľady na okolité hory.  Túra začína v blízkosti autobusovej zástavky autobusu číslo 103 idúceho z Funchalu, Santany a Sao Jorge. Je potrebné ale počítať s tým, že autobusy majú časy nastavené tak , že sa v rámci jedného dňa nestihnete vrátiť (oplatí sa mať vlastné auto).

Varianta č.4:  DVOJDŇOVÁ NÁROČNÁ TRASA – BOCA DA ENCUMEADA – PICO RUIVO (PR21)

 Prevýšenie:     tam cca 1 750 metrov stúpania, 970 metrov klesania

Vzdialenosť:    10 km jedným smerom

Čas:                 cca 6,5 až 7,5 hodiny tam + 5 hodín späť

Náročnosť:       veľká

Mapa trasy:    TU

Jednoznačne najnáročnejšia trasa, ktorá sa nedá stihnúť za jeden deň. Na druhej strane táto túra ponúka zaujímavý turistický zážitok nádhernou krajinou. Začína v najvyššie položenom sedle Madeiry (1 009 metrů) Boca da Encumeada, kde sa dá dostať autom. V súčasnosti už tam ale nejazdí verejná doprava (autobusy už využívajú tunel pod sedlom). Nachádzajú sa tam ale bezplatné parkovisko a dve kaviarne.

PRAKTICKÉ TIPY:

• Ak vám to kondícia a čas dovolia, určite si vyberte druhú trasu z Pico del Arieiro. Je síce dlhšia a o niečo náročnejšia ako z Achada do Axieira, no určite stojí za to. Vrchol Pico Arieiro sa nedá prehliadnuť, nachádza sa tu kupola radaru. Tesne pod rozhľadňou je parkovisko, ktoré je zadarmo.
• Na túru z Pico del Arieivo sa určite vyberte v skorých ranných hodinách. Vyhnete sa tak davom.
• Asi sto metrov od rozhľadne na Pico del Arieivo sa nachádza vyhliadka Miradouro do Juncal. Oplatí sa sem prísť ešte pred samotnou túrou skoro ráno na nádherný východ slnka.

• Na cestu si pribaľte, dobrú turistickú obuv, vetrovku proti vetru a dostatočné množstvo tekutín, či nejaké to jedlo, keďže jediná možnosť občerstvenia je na horskej chate pod Pico Ruivo. Nakoľko ide o veľmi frekventovaný turistický bod, väčšinou je preplnená turistami.
• Na vrchole Pico Ruivo bude cez deň pravdepodobne veľké množstvo ľudí, odporúčam si preto na vrchol vybehnúť ešte raz a to na západ slnka. Tentokrát z druhej strany z parkoviska Achada do Teixeria budete na najvyššom bode Madeiry za hodinu a pol rezkým krokom. Nielenže zažijete nádherné prírodné divadlo, no je vysoká pravdepodobnosť, že na vrchole budete úplne sami tak, ako sa to podarilo aj nám. Byť tam počas západu slnka, je úplne iný zážitok.