Bajkovačky

Tip na pekný slovensko-poľský cyklovýlet

Prvý júlový víkend sme sa vybrali na bicykli preskúmať slovensko-poľské pohraničie. Našim cieľom bolo objaviť nové cyklochodníky, dedinky a miesta, ktoré možno nie sú až tak navštevované, no stoja za to. Myslím, že tento približne 105 kilometrový výlet to naplnil 🙂

Praktické info:

Dĺžka trasy:

My sme vyrážali z dediny Lenartov (celková dĺžka 105 kilometrov), vám však odporúčam vyrážať z dediny Čirč, alebo z  Andrejovky, resp. od neďalekých rybníkov, kde je aj priestor na odparkovanie auta…. (dĺžka trasy v tomto prípade predstavuje približne 85 kilometrov)

Prevýšenie:

Cca 1200 výškových metrov (v našom prípade okolo 1430)

Trasa:

dedina Andrejovka / prípadne  Čirč – dedina Orlov – Plaveč – cyklochodník do  dediny Údol – dedina Malý Lipník – prameň Sulínka – cyklochodník cez Závodie a Medzibrodie do Mníšeka nad Popradom – Piwniczna Zdrój (PL) – Andrzejówka (PL) – Muszyna (PL) – Leluchów (PL) – dedina Andrejovka /prípadne dedina Čirč

Aké to celé bolo?

Je nedeľa, 10:15 “ráno” a my nasadáme na našich dvojkolesových kamarátov. Vyrážame z Lenartova smerom na Obručné. Hneď na začiatku nás víta prvé stúpanie, ktoré už však dobre poznám. Keďže viem, čo ma čaká, žiadne nadávky v mysli  neprebiehali :))) Asi po desiatich minútach stúpania nás  Obručné odmeňuje približne 6 km dlhým zjazdom až k rybníkom medzi Čirčom a Andrejovkou. Tunajšie rybníky som našla pod názvom Roveň, avšak nie som si úplne istá, či je to ich oficiálny názov. Pekné miesto s výhľadom na okolité kopce a rieku Poprad. Okrem niekoľkých rybárov tu nikoho nevidíme. Naozaj dokonalé miesto na relax.

Hneď si už v mysli predstavujem ako na tomto mieste “zakempím” a budem si užívať len slnečné lúče a pohľad na pokojnú hladinu rybníka. Keďže sme však boli len na začiatku našej cesty túto myšlienku radšej nahlas nevyslovujem  a pokračujeme ďalej cez starý železný most ponad rieku Poprad, ďalej cez Andrejovku, Orlov až k železničnému priecestiu v meste Plaveč. Pri priecestí odbočujeme doprava na nenápadnú poľnú cestu, ktorá miestami pripomína “tankodróm” s obrovskými mlákami. Naše gravely si tu celkom prišli na svoje a ja sa v duchu teším, že som sa nenechala presvedčiť na 26tkové plášte.

Poľná trasa  však nie je dlhá a po krátkej chvíli sa napájame na novovybudovaný cyklochodník. Ten začína naozaj nečakaným a výživným stúpaním, ktoré nie a nie skončiť. Prvé stúpanie strieda ďalšie a potom nasleduje ďalšie a ďalšie. Napriek tomu si však túto časť  veľmi užívam, keďže všade navôkol vidím len nádherné výhľady na okolité zalesnené kopce.

Cyklotrasa končí v dedine Údol, cez ktorú prechádzame relatívne rýchlo a po dosť rozbitej asfaltovej ceste sa dostávame do Malého Lipníka, kde si v Chate  u Financa konečne dávame prvú pauzu na nanuk a kofolu.  Chata má krytú terasu, kde sa vieme skryť pred horúcimi slnečnými lúčmi a spolu so studenou kofolou si pauzu dokonale vychutnávame.

Čas však neúprosne  beží a asi po dvadsiatich minútach pokračujeme ďalej. Zadok ma ešte nebolí a ani únava našťastie neprichádza. Nasleduje asi osem kilometrov po nie veľmi využívanej asfaltke, až sa dostávame k minerálnemu prameňu Sulínka (425 m.n.m). Pramene tejto vody vyvierajú v magurskom flyši čergovskej jednotky bezprostredne pri rieke Poprad, na jeho ľavom brehu, pod vysokou, lesmi pokrytou horou Sliboň. Mimochodom, prvá zmienka o minerálnej vode v Sulíne sa datuje do roku 1836. Od roku 1843 sa voda využívala ako liečebný prostriedok s veľmi dobrými výsledkami. Zaujímavosťou je aj fakt, že fľaše do ktorých sa minerálka plnila sa vyrábali v Malom Lipníku, kde bola v roku 1869 postavená sklárska huta. Minerálny prameň sa nachádza v príjemnom prostredí, ktoré je od susedného Poľska oddelené len riekou Poprad. Okrem nás stretávame len jedného cyklistu, inak opäť nikde nikto.

Naplňujeme si cyklo-fľaše liečivou vodou a pokračujeme ďalej. Trasa viac menej vedie presne popri toku rieky Poprad a aj v tejto časti ponúka krásne výhľady na susedné Poľsko. Strmé stúpania už nie sú, skôr naopak, cesta je skôr zážitková. V Mníšku nad Popradom sa napájame na ďalšiu cyklotrasu, ktorou sa dostávame cez hranice až do kúpeľného mesta Piwniczna – zdroj.

Mesto je to malé, žije tu len okolo 5.761 obyvateľov (údaj z roku 2007) a leží v Malopoľskom vojvodstve. Čo sa tu však dá vidieť je malé námestie tzv. rynek. A práve tu si dávame ďalšiu zaslúženú pauzu na obed v reštaurácii Pod Kasztanami, ktorá je asi aj jediná v okolí. Objednávame si pivo a denné menu a popritom študujeme mapu na maps.me a počítame koľko kilometrov nás ešte čaká. Podľa mojich výpočtov je to do Lenartova ešte “príjemných” cca 46 kilometrov. V reštaurácii si všímam, že v Poľsku platia podobné “koronové” opatrenia ako u nás. Pri vstupe sa nachádza dezinfekcia, personál taktiež nosí rúška. Len mám pocit, že celková koncentrácia ľudí je o dosť vyššia ako u nás.

Po asi štyridsiatich minútach najedení a spokojní odchádzame a opäť nasadáme na našich dvojkolesových kamarátov. Tentokrát už môj zadok dáva o sebe vedieť. Snažím sa však bolesť ignorovať. Trasa z Piwnicznej vedie po klasickej poľskej ceste 1. triedy  s nulovými krajnicami, avšak na moje počudovanie koncentrácia áut nie je veľká a mne sa pedáluje celkom fajn. Ďalšiu pauzu si dávame až o 28 kilometrov vzdialenom mestečku Muszyna, kde sa v našej už obľúbenej cukrárni odmeňujeme asi najlepšou zmrzlinou v Poľsku (neviem ako sa volá, ale nachádza sa hneď pri moste smerom na miestne kúpalisko :)). Mimochodom Muzsyna je naozaj pekné mesto a ak ste tu ešte neboli, určite sa tu aspoň na chvíľu zastavte. Nájdete tu okrem spomenutého kúpaliska a výbornej zmrzliny aj hrad (Zamek Starostów w Muszynie) zo 14. storočia, z ktorého máte mesto a jeho okolie ako na dlani, meštianske domy z 19. a 20. storočia, krásny miestny park pri miestnom liečivom prameni, či najnovšie novovybudované jazierka pri hoteli s teraz celkom “populárnym” názvom Korona. Z Muszyny to nemáte ďaleko ani na horskú chatu Bacówka Wierchomla o ktorej som písala TU.

Z Muzsyny do našej cieľovej stanice to už nie je ďaleko, približne 18 kilometrov. Čakajú nás síce ešte dve slušné stúpania, no keďže danú oblasť už poznám, na všetko som už vopred psychicky pripravená 🙂 . Ani sa nenazdám a míňam hraničný priechod Leluchow a sme opäť na Slovensku.

Pred očami mám už len jedno približne 5 kilometrové stúpanie naspäť na Obručné, ktoré však tiež zvládame na moje počudovanie celkom v pohode a rýchlo, napriek intenzívnejšej bolesti môjho zadku. Evidentne predstava studeného piva robí s človekom a jeho výkonmi divy 🙂  Z Obručného už len zjazd naspäť k nášmu východiskovému bodu – do Lenartova a my si už konečne môžeme spokojne povedať – tak pre dnešok po 105 kilometroch naozaj stačilo :))))

Výlet odporúčam každému, komu neprekáža pedálovať viac kilometrov, má cestný bicykel, alebo gravel a rád spoznáva okolité miesta. Miesta, ktoré možno nie sú spomenuté v každom blogu, bedekri, či na instagrame, no napriek tomu majú špecifickú atmosféru a nie sú vôbec preplnené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial
Facebook
Facebook
Pinterest
Instagram