Túlačky Slovenskom,  východné Slovensko

OPÁLOVÉ BANE – geologický klenot pri Prešove

O Opálových baniach, ktoré mám v podstate za rohom som počúvala už odmalička. No do ich útrob som sa vybrala až teraz. Veru, hanba mi. Na druhej strane ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy 🙂

Kde sú?

Opálové bane sa nachádzajú na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica.

GPS súradnice portálu štôlne Jozef, kde sa uskutočňujú prehliadky opálových baní: 48.9040705, 21.4593696

Niečo o baniach, nech sme múdri 🙂

Úplne najstaršie informácie o tomto opále vôbec, pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom. Opály popísané starovekými rímskymi autormi sa vyznačovali práve intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou. Je preto pravdepodobné, že počiatky ťažby môžu siahať až do predrímskych čias. Samotné opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Drahý opál, ktorý sa v nich ťažil si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál s názvom Oheň trójsky.

Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 v lokalite Libanka a v ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových baní pri obci Červenica dnes pripomína zrekonštruovaný vchod štôlne Jozef. Tá je ako jediná prístupná verejnosti.

V podzemí je približne 24 km banských chodieb, 17 horizontov z ktorých je 5 zaplavených. V zatopených priestoroch Libanka sa prevádzkuje aj technické potápanie. Pre svoju náročnosť je potápanie možné len pre tých, ktorí majú špeciálne školenie resp. výcvik.

Čo je vôbec ten cenný opál?

Drahý opál je charakterizovaný ako hydrogel s kolísavým obsahom vody. Jeho chemický vzorec je SiO2 x nH2O.

Opál vzniká priamo z nízkotermálnych roztokov vyzrážaním gélovitej kremičitej substancie. Opalizácia – farbohra drahého opálu vzniká interferenciou svetla na rozhraniach submikroskopických vrstvičiek gélovitých guľôčok opálu.

Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v obci Červenica a veľkostne sa podobal slepačiemu vajcu. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov, za čo sa vtedy dalo kúpiť asi 10-tisíc kráv. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Najväčšie opálové hniezdo bolo nájdené v r. 1889 v štôlni Viliam a malo okolo 200 kg. Tvoril ho najmä hyalit a mliečny opál. Najväčšiu zbierku slovenských drahých opálov má Maďarské národné múzeum, ktoré uchováva okolo 240 000 ks o celkovej hmotnosti približne 7,6 kg. Bohužiaľ, takmer 167 000 vzoriek slovenských opálov sa zničilo pri požiari v r. 1956.

Praktické info

Okruh prehliadky má celkovo dĺžku 1280 m. Vchod a východ sú v rovnakej nadmorskej výške. Pobyt v banských podzemných priestoroch trvá cca 45-60 min. Teplota v banských priestoroch počas roka kolíše od +0,5 °C do +6,4 °C.

Opálové bane ponúkajú aj dlhšiu exkurziu, ktorá trvá približne 4 hodíny. Počas nej sa prejde až 5 banských obzorov rôznymi adrenalínovými cestami.

Prehliadku opálovej bane sa dá objednať na internetovej stránke www.slovakiaopal.sk alebo mailom slovakiaopal@gmail.com, prípadne telefonicky.

Môj tip: Najvýhodnejšou možnosťou je využiť poukaz na ZĽAVOMATE (môj prípad)

Ako prehliadka vyzerá v praxi?

Odparkovali sme auto na neďalekom parkovisku (neplatí sa zaň) a zišli sme minikopčekom dole až k malej maringotke s nápisom – infocentrum. Vyzdvihli sme si lístky už vopred zakúpené cez zľavomat a hneď na to sme “vyfasovali” prilbu a svetlo (ak si zaobstaráte lístky cez zľavový portál, je nutné si návštevu bane rezervovať aspoň 24 hodín vopred). Počet ľudí na vstup do bane je limitovaný, minimálny počet je 6 a maximálny 25. Otvárajú sa dvere a my konečne vchádzame do vnútra. Štôlňa Jozef sa nachádza na šiestom podlaží, čo znamená, že pod nami sa ich nachádzalo ešte päť, z ktorých sú spodné štyri zatopené kompletne vodou. Keďže sa nachádzame v Slanských vrchoch, ktoré sú sopečného pôvodu, v štôlni je tým pádom dobre viditeľný predovšetkým andezit. Andezit je stuhnutá láva, pre ktorý je typická fialová farba. Prechádzame chodbami, ktoré sú úzke, nízke no zrazu sa nám otvára veľký priestor, ktorý je akousi ďalšou križovatkou chodieb. Keďže baníci chceli nájsť opál čo najskôr, vytvárali rôzne chodby, ktoré išli rôznymi smermi. Jedna z týchto chodieb sa volá Červená chodba. Spozná sa podľa toho, že je v bani najnižšia, zároveň najdlhšia (má 1380 metrov). Jej červené zafarbenie spôsobuje oxid železitý. Počas exkurzie v štôlni sme uvideli vozík, ktorým sa vynášala von hlušina (= materiál, ktorý vzniká pri ťažbe, no nemá žiadny význam), prútený košík, do ktorého si baníci vkladali opály či náradie, ktorým rozrážal andezit, tradičné náradie, či opálovú žilu. Pohyb po štôlni bol úplne jednoduchý, zvládne ho teda každý.Myslím, že žiadne klaustrofóbické pocity  nehrozia. Určite odporúčam aspoň na chvíľu vypnúť baterky a zažiť tak tú najčiernejšiu tmu aká sa len zažiť dá. To už bol celkom desivý pocit 🙂

Celkovo návštevu nášho geologického klenotu – Opálových baní určite odporúčam. Bol to krásny a nevšedný zážitok, ktorý mi ukázal aké cennosti naša príroda v sebe ukrýva. Predsa len, vidieť najstaršiu opálovú baňu na svete nie je len tak 🙂

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial
Facebook
Facebook
Pinterest
Instagram