ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA a MORSKÉ OKO NA BICYKLI

Je nedeľa, neskoré ráno a ja sa ešte stále vyvaľujem v posteli. Pozerám von oknom a rozmýšľam čo s načatým dňom, keďže celú noc pršalo a všetky prírodné miesta, kam by sa dalo ísť na výlet, budú mokré a zablatené. Snažím sa preto Mareka presvedčiť na návštevu Medzilaboriec, presnejšie Múzea Andyho Warhola, na ktoré ho lanárim už vyše dva roky, avšak stále bezúspešne. Žiaľ, rovnako to dopadlo aj tentokrát. Ako alternatívu navrhujem druhú možnosť – Zemplínsku Šíravu. Marek sa najprv netvári nadšene, no po chvíli si môj nápad prispôsobuje svojim predstavám. Navrhuje vziať bicykle (ako inak) a zájsť okrem Šíravy aj na Morské oko.

Praktické info

 Dĺžka trasy:

Približne 80 kilometrov. Trasa je vhodná predovšetkým na cestný bicykel resp. gravel. Povrch bol v 90% asfaltový.

Prevýšenie:

785 metrov

Trasa:

Michalovce – Zálužice – Lúčky – po hrádzi okolo Zemplínskej Šíravy – Jovsa –  Poruba pod Vihorlatom – panelovkou do Vyšných Remetov – Vyšná Rybnica – Remetské Hámre – Morské oko (630 m.n.m) – späť cez Remetské Hámre do dediny Jovsa – Kusín – Klokočov – Kamenec – Kaluža – Medvedia hora – Michalovce

Ide sa na výlet!

O hodinu neskôr už sedíme v aute smer – Michalovce. Po relatívne krátkom čase prichádzame do slovenského “Mičigenu” a auto nechávame pri Tescu. Hneď v úvodných kilometroch nás “víta” silný protivietor, ktorý nás v podstate sprevádzal až k Morskému oku. Trasa na začiatku vedie  po ceste 1. triedy cez Zalužice až do dediny Lúčky. Pri miestnych potravinách a  autobusovej zastávke odbočujeme z hlavnej cesty do ľava smerom k obecnému úradu. Po mierne rozbitej ceste sa po pár minútach dostávame  k hrádzi. Veľmi silný nárazový vietor sa nám opäť pripomína a ja mu v duchu celkom slušne “ďakujem”. Táto časť cyklovýletu je však napriek tomu veľmi pekná, vedie hneď vedľa Zemplínskej Šíravy a ponúka nádherné výhľady na Vihorlat.

Asi po 5 kilometroch sa dostávame do dediny Jovsa, kde po hlavnej ceste pokračujeme ďalej až do Poruby pod Vihorlatom. Odtiaľ  asi 500 metrov od dediny odbočujeme vľavo na nenápadnú panelovú poľnú cestu, ktorá nás doviedla do Vyšných Remetov. Táto cyklotrasa je taktiež pekná, bez aút, hoci nás mierne vytriasa (ale veď na to máme tie gravely predsa 🙂 ). Z Vyšných Remetov pokračujeme do Vyšnej Rybnice. Za dedinou sa nachádza malý Motorest Rybnička, kde si dávame prvú zaslúženú pauzu. Aj keď počas jazdy sme nenatrafili na žiadne náročné prevýšenie, konštantný protivietor a jemné stúpanie nám ubralo celkom dosť energie. Pri motoreste sa nachádza aj malé jazierko (rybník) Okna (názov odvodzujem podľa aplikácie maps.me).

Pauzu si užívam, avšak je čas pokračovať ďalej, keďže pred sebou máme hlavný bod programu – prírodné jazero Morské oko. Od tohto momentu nás čaká len stúpanie (a áno, stále je prítomný aj protivietor). Na začiatku len mierne, no asi kilometer od dediny Remetské Hámre, sa začína sklon asfaltovej cesty postupne zvyšovať. Za bežných okolností (rozumej bezvetrie), by som takémuto stúpaniu neprikladala význam. No za týchto poveternostných podmienok …

Dobre udržiavaná asfaltová cesta vedie popri lese necelých 5 kilometrov až sa dostávame na parkovisko. Na Morskom oku som ešte nikdy nebola a keďže mi intuícia napovedá, že cieľ bude už len tu niekde blízko, pauzu na oddych si nedávam a pokračujem ďalej. Hovorí sa, že ženská intuícia nikdy nesklame, no v tomto prípade pohorela na celej čiare. Cieľ síce nebol ďaleko (necelé dva kilometre?), no krátku vzdialenosť dokonale vykompenzoval kopec. Celkom výživný a zradný. Pri každej zákrute, ktorú v diaľke vidím, sa vnútorne povzbudzujem predstavou roviny, avšak zakaždým ide len o sebaklam. Kopec pokračuje a pokračuje. Do toho sa snažím obiehať pobehujúce deti, dôchodcov, kočiare, či malé čivavy na vodítku. Nakoniec predsa len k jazeru prichádzam. Udychčaná, červená v tvári no spokojná, že som sem vyšla bez prestávky.

Jazero Morské oko a jeho okolie je naozaj nádherné. Úprimne, sama sebe sa čudujem, že som sem nezavítala už skôr. Je lemované lesom a oddychovými miestami s lavičkami. Na opačnom konci sa nachádza aj chata s rovnomenným názvom, kde sa dá občerstviť. Morské oko urobilo na mňa dojem a určite tomuto miestu budem venovať samostatný článok.

Náš cyklovýlet tu však nekončil a nastal čas presunúť sa ďalej, späť k Zemplínskej Šírave. Cesta dole bola identická s jedným rozdielom. Celý čas sme išli dole kopcom a fúkalo nám do chrbta. Jednoznačne zaslúžená odmena :))  Z dediny Jovsa tentokrát neodbočujeme na Lúčky, ale ideme smer Kusín a Klokočov až do známeho rekreačného strediska – Kamenec. Hneď vedľa sa nachádza aj stredisko Kaluža, či o niečo ďalej známa Medvedia hora.

Dojmy? Úprimne, mám pocit, že sa v jej okolí za posledných 25 rokov (kedy som tu naposledy s rodičmi ako dieťa kempovala) nič nezmenilo. Aj keď ani zďaleka nepoznám celé okolie Zemplínskej Šíravy , miestny disco raj Kamenec a časť Kaluža mi pripomína Balkán v 90tych rokoch. Všade bordel, kolotočiarske hity vypeckované z reprákov, pančovaná kofola, bufety pod kovovými prístreškami, ktoré si isto pamätajú minulý režim s už tradičným menučkom – langoš, hranolky, klobása, varená kukurica, či “bubokola”, svetielkujúce hracie automaty, zhrdzavené socialistické preliezky, poloprázdny kemp za starým plotom s vypusteným bazénom, opustené chatky, ktoré plačú za novým náterom…

Na druhej strane, aby som bola férová, určite sa tu dajú nájsť aj pekné miesta. Napríklad vyššie spomínaná hrádza z dediny Lúčky, či stredisko Hôrka. Zemplínska Šírava je totiž plná kontrastov. Miestami naozaj krásna (hlavne ak sa spojí s výhľadom na zalesnený Vihorlat), inokedy nevkusná a špinavá (napríklad doplnená o PCB látky z Chemka). Ale aj tak ma istým prazvláštnym spôsobom fascinuje, asi ako celý Zemplín.

Myslím, že  náš neplánovaný nedeľný výlet sa celkom vydaril. Ukázal nám nielen nové krásne miesta, ale zároveň poodkryl zopár vizuálnych nedokonalostí okolo Zemplínskej Šíravy.  Ukázal nám časť Zemplína taký, aký naozaj je. Tento cyklovýlet určite odporúčam. A keďže v blízkom okolí sa nachádza aj Vinianske jazero, Viniansky hrad, či Lom Beňatina, trasy sa dajú rôzne ozvláštniť, či nakombinovať 🙂