Bajkovačky,  EURÓPA,  Taliansko,  Trieste a okolie,  Túlačky svetom

Trieste a jeho okolie

Byť na juhu Slovinska, mať bicykle a nenavštíviť talianske Trieste vrátane okolitých pláží by bol naozaj hriech. Náš sedemdňový výlet po Slovinsku (viac info o ňom nájdeš TU) sme na jeden deň prerušili práve návštevou tohto miesta. Náš plán znel jednoducho. Prísť autom do Trieste a odtiaľto na bajku na pár hodín preskúmať širšie okolie, či lokálne pláže.
Čo si v Trieste pozrieť ?
Mesto Terst (alebo v tal. Trieste)  patrí k najväčším prístavom na pobreží Jadranského mora. Za Rakúsko-Uhorska býval hlavným prístavom habsburskej monarchie, čo z neho urobilo nielen mondénne letovisko plné historických pamiatok, ale aj významné hospodárske a obchodné centrum. Dnes približne dvestotisícové mesto leží na konci  talianskeho  pobrežia Terstského zálivu (Golfo di Trieste), oddeleného horami od slovinského vnútrozemia (od Slovinska je vzdialené približne 20 minút autom). Terst je tiež administratívne centrum talianskeho regiónu Furlantsko. Väčšina turistov sem prichádza nie pre  pláže, ale skôr za historickými a kultúrnymi pamiatkami. Predsa len… priemyselný charakter mesta a rušný prístav akosi nejdú dokopy s predstavou pohodového oddychu pri mori.
Najviac pamiatok sa nachádza pri pobreží, v blízkosti starého prístavu Porto Vecchio, alebo umelo vybudovaného – Canal Grande. Mestský život sa taktiež točí aj v okolí centrálneho námestia Piazza Unita d‘Italia (Námestie zjednotenia Talianska), ktorému dominuje majestátny palác radnice (Palazzo del Municipio).
Canal Grande (zdroj lonelyplanet.com)

 

K turistickým atrakciám patrí aj torzo amfiteátra a zvyšok starého hradu San Giusto s pekným výhľadom na mesto. Okolo hradného vŕšku sa rozkladá príjemný park Parco della Rimembranza. K tradičným turistickým cieľom patrí aj historická električka Trenovia Opicina z roku 1902, ktorá mesto spája s mestečkom Opicine v kopcoch nad mestom. Ak do Terstu prichádzate z talianskeho vnútrozemia (alebo si to namierite k talianskym plážam ako my), oplatí sa cestou zastaviť aj pri romantickom zámku Miramare (Castello di Miramare) na skalnom útese na pobreží.

 

Na bicykli k plážam
Do mesta prichádzame niečo po desiatej. Parkovisko nachádzame vďaka GPS relatívne ľahko, hoci pri šoférovaní mestom je vidieť, že sa už nachádzame v Taliansku a nie v Slovinsku. Aj keď oproti takej Sicílii sú tu šoféri o poznanie normálnejší (napr. na červenej aj zastavia), všade je kopec skútrov obiehajúcich vás z každej strany a kopec áut. Z kufra  vyberáme najprv batohy a potom starostlivo naukladané štyri bicykle. Za posledné tri dni strávených v Slovinsku, toto nutné zlo absolvujeme už niekoľkokrát a tak Satelitovi & Danovi to už  ide celkom od ruky.
V Terste na rozdiel od takej Ľubľany nie je až tak skvelá cyklosieť, preto väčšinou jazdíme po ceste. Napriek počiatočným obavám musím skonštatovať, že od tunajších vodičov sa tí naši na Slovensku majú čo učiť. Žiadne vytrubovanie, vytláčanie, ale naopak. Na križovatkách dávajú prednosť, neobehujú agresívne, skrátka cyklistu berú ako regulárneho účastníka premávky.
Pláž Marina Aurisma
Po asi 17 kilometroch (pred mestom Sistiana) počas ktorej sa nám naskytli krásne výhľady na Jadranské more, Satelit spomaľuje náš minipelotón.
Na GPS našiel miestnu pláž, ktorá je niekoľko metrov pod nami, napriek tomu ju z hlavnej cesty nevidieť. Odbočujeme na úzku štrkovú cestičku až sa dostávame k akémusi rezortu. Pokračujeme ďalej a prichádzame k menším betónovým zátarasám a lesnej cestičke. Prehadzujeme bicykle a krátkou lesnou cestou sa dostávame na ďalší úzky chodník s množstvom schodov, ktorý už vedie priamo na pláž. Nahadzujeme bajky na plecia a po zdolaní nekonečného množstva schodov sa konečne dostávame na pláž Marina Aurisma. Pláž je kamenistá, nie je veľmi široká, avšak je relatívne dlhá. Dokonca na nej ani nie je veľa ľudí, napriek tomu, že obďaleč sa nachádza  plážový bar. V diaľke sa však začínajú ukazovať tmavosivé mračná a blesky dávajú taktiež o sebe vedieť. Rýchlo odkladáme bicykle, obliekame plavky a utekáme sa schladiť do mora. V tom teple je kúpanie v Jadranskom mori naozaj ako za odmenu. Konečne v mori. Po roku a pol ❤️.  Skvelý pocit. Nakoniec nás búrka len tak tak obchádza, no asi po hodine sa zdvihne vietor a my radšej vychádzame z vody, pretože ešte stále môžeme schytať poriadny dážď…
Idem do vody, nejdem do vody? Stíham, nestíham?

Cesta z pláže na cestu bola ešte náročnejšia. Kopec schodov, bajk na pleci, pálivé slnko a dusno.  Vskutku lahodná kombinácia. Aj keď mi počas stúpania v mysli behali  asi všetky nadávky aké poznám,  na hlavnú cestu som vybehla celkom rýchlo.
V Terste sme si dali ako záverečnú bodku miestnu kávu, talianske gingerino a obed v centre.
Henrietka oddychuje

 

Z Terstu sme späť na Slovinsko vyrazili okolo pol siedmej, tentokrát smer Portorož, k prímorskému mestečku blízko chorvátskych hraníc, kde máme na ďalšiu noc aj ubytko.

Do Portorožu prichádzame okolo pol siedmej. Mesto sa nachádza na poloostrove, preto more vidíme skoro z každej strany. Keďže bývame v hosteli asi 500 metrov od mora, večer nám to nedá a vyberáme sa po tmavej neosvetlenej cestičke lesom na jednu z pláží. Ľudí je tu pomenej, no miestny camp vyzerá byť obsadený skoro na 90%. V miestnom bare dávame pivo, urobíme zopár nočných záberov a ideme späť na hostel. Na dnešok stačilo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial
Facebook
Facebook
Pinterest
Instagram