Chystáš sa do Chorvátska? Zisti si, čo je bóra.

Ak sa chystáte do Chorvátska , je tu šanca, že sa s týmto špecifickým vetrom stretnete. Ja som v tejto krajine bola dvakrát a dvakrát som na bóru natrafila. Prvýkrát na Makarskej riviére asi pred 20 rokmi a druhýkrát tento rok v Omiši.  Čo  je tá toľkokrát spomínaná bóra?

Bóra (v chorvátčine: bura) je zjednodušene povedané silný, padavý, severný až severovýchodný vietor na Jadrane, v Grécku, v Rusku a v Turecku. Meno dostal podľa postavy severného vetra s menom Boreas z gréckej mytológie. V Chorvátsku ho poznajú ako veľmi nebezpečný vietor kvôli dvom hlavným faktorom:

1. rýchly príchod: vietor dokáže prísť náhle a z jasného neba
2. intenzita: vietor môže fúkať rýchlosťou až 150 km/h, pričom v nárazoch môže dosahovať aj viac ako 200 km/h (15. marca 2006 náraz vetra 235 km/h na Pažskom moste). Pre porovnanie, na Lomnickom štíte namerali 24. februára 2017 najsilnejší náraz vetra od roku 1951. Vietor tu v tento deň v nárazoch dul rýchlosťou 222 kilometrov za hodinu.

 

Ako vzniká Bóra a kde sa vyskytuje ?

Miesto s najsilnejšie sa prejavujúcimi bórami je Dalmácia. Východné pobrežie Jadranu, tiahnúce sa od Albánska až po Rijeku je ideálnym miestom pre vznik silných vetrov. Dinárske hory dokonale izolujú kontinentálnu masu vzduchu od stredomorskej. Najčastejšie vznikajú v zime, keď sa nad pevninou usadí polárna tlaková výš, zatiaľ čo nad Jadranom sa pri teplejšom vzduchu nachádza tlaková níž. Veľký tlakový rozdiel spôsobuje, že vietor logicky vanie z oblasti s vyšším tlakom do oblastí s nižším tlakom. Tlakový rozdiel je najvyšší vo vápencovom pohorí Velebit, nachádzajúcom sa v severnej časti Dalmácie. Neďaleko miest Senj, Karlobag a južnej časti cestného tunela Sveti Rok je bóra najintenzívnejšia a fúka tam najsilnejší vietor.

Bóra má stálu denno-nočnú dynamiku, čiže najsilnejšie fúka od súmraku do úsvitu. Potom sa trochu zmierni. Najslabšia je okolo obeda do druhej až tretej hodiny. (Hovorí sa: „Bóra ide na obed“). Vzduch nad pevninou sa pri tlakovej výši ochladzuje omnoho rýchlejšie ako vlhký morský vzduch. Ochladzovaním vzduch hustne a vietor silnie. Toto krátke obdobie je najlepšia príležitosť pre tých, ktorí sa nechcú plaviť v silnom vetri a vo veľkých vlnách, a chcú sa premiestniť do lepšieho závetria, alebo iba zmeniť prostredie, aby začali plavbu. začína silnieť v noci.  Poznáme dva typy bóry:

• temná Bóra: v oblasti hôr sa začnú tvoriť oblaky a vietor so sebou prináša aj dážď
• čistá Bóra: vzniká za jasného a kľudného dňa,  pri vysokom tlaku a za najjasnejšej oblohy, teda doslova z modrého neba, začnú padať poryvy búrlivého severovýchodného vetra na hladinu a dvíhajú závoje vodnej peny cez more a ostrovy.

 

Chorváti poznajú niekoľko druhov tohto vetra

More medzi ostrovmi Krk a Rab je výrazne vetrovité (senjská bóra, ktorá tam fúka je jednou z najsilnejších na Jadrane), ako aj more na juhovýchod od Ilovika, k Silbe a Premude, kde sa kvôli bóre a prúdov z prielivu vytvárajú veľké vlny.  Kvôli tomu, ale aj kvôli zrážaniu sa senjskej bóry s bórou z Pagu, ktorá sa prebíja cez prechody medzi pevninou a juhovýchodne od punty ostrova Pag, je more veľmi vlnovité a juhovýchodne od ostrova Silba sa vlny ešte aj križujú. V plytkom mori zálivu Pirovac až ku ostrovu Vrgada je bóra veľmi silná, no tam nie sú veľké, ale iba krátke vlny plné morskej peny, ktorá sa dvíha nad morom.

Šibenická bóra je natoľko silná, že siaha ďaleko na šíre more, a veľké vlny hĺbi pri severnom pobreží Visu a vo Viškom kanáli.

Vruljska bóra, ktorá fúka v širokých vodách až do Splitu a južne od Makarskej je veľmi nebezpečná pri pobreží ostrovov Brač a Hvar, a silne fúka aj v kanáli medzi týmito dvoma ostrovmi.

Pelješka bóra, konavoska bóra a bóra, ktorá sa rozširuje zo zálivu Boka kotorska sú jednými zo „slávnych“, a ktoré sa šíria zo severu Jadranu zo zálivu Trieste.

Chorváti o bóre hovoria, že je to zdravý vietor, lebo prináša osvieženie a prečisťuje vzduch, a kvapky mora, ktoré prináša ďaleko od pobrežia ostrovov, ktoré jej čelia, sú čistou dezinfekciou. A k tomu, soľ, ktorá zostáva na tráve, a ktorú pasú ovce, je jednou z charakteristík, ktorá dáva zvláštnu arómu ich mäsu a mlieku, takže práve vďaka bóre sa stal ostrov Pag výnimočným svojim syrom a ovcami, a tak je to aj s ostatnými ostrovmi, kde sa chovajú ovce.

Bóra sa zaslúžila aj o druhú jadranskú lahôdku, šunku-pršut, ktorý sa suší na bóre ako v Dalmácii, tak aj v Istrii.

 

Vietor s podobnými vlastnosťami nájdeme takisto v slovinskom pohorí Kras. Toto pohorie so svojimi vápencovými vrcholkami oddeľuje severné pobrežie Jadranu od Julských Álp. Tunajšia bóra ovplyvňuje aj architektúru a spôsob života. Mestá v pobrežných oblastiach, kde je bóra najsilnejšia majú hustú zástavbu s úzkymi uličkami a na strechách domov majú obyvatelia veľké kamene, aby sa zabránilo odfúknutiu strešnej krytiny.

 

Zdroj: imeteo.sk / yachting.com /aktuality.sk / surfmagazin.sk /croatia.hr