Výstup na horu bohov

Olymp je pomerne izolovaný horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive. Jeho najvyšší vrch Mytikas (2 917 m n. m.) je zároveň najvyšší vrch Grécka. Najbližšia dedina, od ktorej sa konajú rôzne túry je Litochoro.

Hora Olymp má v gréckej mytológii zvláštne postavenie. Starovekí gréci verili, že na ňom žijú bohovia, tzv. Dodekatheón, teda dvanásť hlavných gréckych bohov. Napríklad Zeus, jeho manželka Héra, Afrodita, Hermes, Dionýzos, Aténa a ďalší. V gréckej mytológii sa konala vojna bohov s Titánmi, čo boli predchodcovia bohov. Ich vodca Kronos bol otcom Dia, Háda, Poseidona, Héry, Démétér a Hestie. Počas tejto vojny sa bohovia zdržiavali na hore Olymp a Titáni zase na hore Orthys. Svoju mystickosť si uchoval aj v neskoršom období, kedy tu vznikli rôzne kláštory. Počas tureckej nadvlády sa tu organizovali grécki zbojníci, klefti a armatoli, ktorí bojovali proti Turkom, najznámejší vodca zbojníkov z Olympu bol Panos Zidros. Po turecky sa hora Olymp nazýva Semavatevi, čo znamená miesto bohov.

Štartovací bod pre výstup na Olymp je z osady Prionie (1.100 m.n.m), kde sa nachádza parkovisko a chata s občerstvením. Osada je vzdialená od najbližšej dediny Litochoro asi 18 kilometrov. Trasa na vrchol a späť sa dá zvládnuť aj za jeden deň, no je dosť dlhá a na jeden deň náročná. My sme si výstup rozdelili do dvoch dní s tým, že noc sme strávili na tunajšej horskej chate – Refuge A, 2,100 m.n.m.

Cesta od Prionie ku chate nebola technicky náročná, chodník bol kamenistý, kde tu sa vyskytli kamenné balvany či schody. Bola však dosť dlhá. Cesta viedla cez les , čo sme hodnotili ako veľké plus , keďže počasie bolo jasné a horúce. Cestou hore nás niekoľkokrát míňala skupinka koní, ktoré zásobovali vysokohorskú chatu. Zo začiatku bolo samotný vrchol vidieť iba sem-tam, pomedzi stromy, ale neskôr nás výhľad naň sprevádzal takmer celú cestu. Na chatu sme dorazili asi za dve a pol hodiny, čo je taký priemerný čas.

Refuge A (2100 m n.m.) je slušne vybavená, relatívne veľká chata s dobrou reštauráciou a vysokohorskými cenami. Ak však chceme nejakú dobu ostať v blízkosti chaty, bolo nutné si niečo objednať. Variť si vlastné jedlo v jej blízkosti bolo zakázané. Keďže sme nechceli varič a jedlo nosiť v ruksakoch nadarmo, presunuli sme sa o pár desiatok metrov ďalej mimo turistického chodníka, kde sme si aspoň zvarili teplý čaj.

Chata Refuge A1 má celkovo 110 postelí, k dispozícii sú dve jedálne, kde si turista môže objednať aj niečo z ich bufetu.

Na druhý deň sme sa vybrali na vrchol. Od chaty hore je trasa už náročnejšia a trvá cca tri hodiny. Vyrážame skoro ráno. Hneď za chatou začína chodník výrazne stúpať. Na končiaroch nad nami sa začínajú zachytávať mraky, ktoré sa sústavne prevaľujú zo strany na stranu. V kútiku duše som tajne dúfala, že kým prídeme na vrchol sa rozpadnú. Želanie bolo na istý čas vyslyšané, pretože zakrátko sa mraky naozaj rozfúkali. Z pribúdajúcimi metrami z kamenných svahov pomaly zmizla aj posledná kosodrevina a všade okolo nás sa vynoril len kamenistý otvorený priestor v ktorom slnko začína naberať na intenzite.

Po hodinke šliapania po strmom kamennom chodníku sme sa dostali k vyhliadke s kamennou lavičkou. Okrem kamennej lavičky nás tu čakal vietor a dážď. K optimizmu nám toto vrtkavé počasie veru nepridalo. Napriek tomu sme nezúfali a pokračovali sme ďalej rovno hore k horizontu, za ktorým sa nachádzala malá križovatka.

Hora Olymp má v podstate tri vrcholy. Najvyšší je Mytikas, 2917 mnm, je to ten bájny Olymp, na ktorom mali sídliť starovekí grécki bohovia. Posledná časť výstupu na tento vrchol zahŕňala aj voľné lezenie po skale. Keďže o svoju pozornosť sa hlásil dážď a cesta k vrcholu pozostávala z hladkých a šmykľavých skalných platní, pričom k dispozícii som nemala ani žiadne istenie, rozhodli sme sa pre výstup na druhý vrchol Skolio (2.911 m.n.m).

Ku všetkým trom vrcholom viedol jeden spoločný chodník, rozdeľoval sa až v poslednom kilometri. Chodník stále súvisle stúpa bez jedinej zákruty no s neustále pribúdajúcimi výškovými metrami začína byť sypký. Povrch pripomína nasekanú ostrú bridlicu. Po nejakej chvíli sa dostávame na okraj údolia, z ktorého sa nám otvorí pohľad na vrcholy hôr všade naokolo, vrátane Skolia. Chodník začínal byť veľmi strmý a sypký povrch ešte stupňoval námahu, ktorú bolo treba vynaložiť na zdolanie každého metra. Pred sebou sme videli niekoľko skupiniek turistov. Na úzkom chodníku sme všetci vyzerali ako mravce. Sypký materiál pod nohami neustále podšmykoval, ale začínala som si na to zvykať.

Priamo nad nami sa už týčil vrchol Skala. Očami blúdim po teréne nado mnou a hľadám cieľ našej cesty. Nikde neboli žiadne turistické značky ani smerovníky, Navigácia v mobile nás ale zachránila a vďaka nej sme sa hneď zorientovali. Cestou na Skolio sme za zastavili na treťom vrchole Olympu – Skala. Napriek hustej hmle a vetru sme si tu dali krátku pauzu a pokračovali sme ďalej. Šikmý chodník podstatne naberal znesiteľnejší sklon, no začalo sa tu objavovať aj zopár úsekov po hladkých šikmo napadaných kameňoch, ktoré vďaka dažďu boli celkom dosť šmykľavé. Tesne pod vrcholom sa chodník začal dvíhať do prudkého svahu, no už sme nezastavovali. Vytúženú pauzu sme si po nejakej chvíli dopriali až na vrchole. Konečne. Hore nás čakal okrem neustáleho vetra aj betónový hranatý stĺp označujúci vrchol.

Po krátkom oddychu sa vydávame späť dole. Tak, ako sme cestou hore so sypkým terénom bojovali o každý vystúpaný meter, tak aj cestou dolu bojujeme o udržanie sa na nohách. Kamenný povrch sa na prudkom svahu posúva pod nohami. Našťastie napriek terénu cesta ku chate ubehla o dosť rýchlejšie. Asi po hodine sme už boli pri nej. Nohy a kolená už o sebe začínali dávať vedieť a tak sme si sadli na prvú voľnú drevenú lavičku a za odmenu si objednávame nakladný feta syr s miestnym tsatsiky uhorkovým šalátom. Neviem či to bolo únavou a hladom v jednom, no v tej chvíli mi to pripadalo ako najlepšie jedlo celého výletu po Grécku. Zaslúžená odmena. Po necelej hodine však pokračujeme v zostupe. Zostupovali sme pomaly a až teraz som si uvedomila, že tento úsek pozostával z balvanov pripomínajúcich “kamenné schody”. Kolená a stehná dostávali celý čas strašne zabrať. Každý jeden kamenný schod rezonoval nielen v mojich stehnách, ale aj kĺboch. V mysli ľutujem, že som si nekúpila turistické paličky. Predtým som ich vôbec nepotrebovala, no teraz by sa mi zišli ako soľ. Nič iné mi však neostávalo ako pokračovať ďalej. Po necelých dvoch hodinách sme sa konečne dostali k závere nášho výletu na Olymp. Ani sme sa nenazdali a prechádzali sme cez drevený mostík a po hladkým kameňom vydláždených schodíkoch sme zišli až na parkovisko. Konečne, pomyslela som hneď ako som zbadala naše odparkované auto.

Hora Olymp je nádherné miesto s obrovskou symbolikou. Vôbec sa nečudujem, prečo je táto hora tak spätá s gréckou mytológiou. Hora je úžasná a dokonca podľa nej je pomenovaná aj olympská riviéra. Hora Olymp sa dá pozorovať z rôznych pláži, čo vytvára zaujímavý kontrast kedy vo väčšine roka vidíte nádherné modré more, palmy a na jej vrchole sa blyští biely sneh.