MADEIRA – KOMPLETNÝ ITINERAR

1. deň – MIRADOURO DAS NEVES & PONTA DO GARAJAU & CRISTO REI & FUNCHAL

 Keďže na Madeiru sme prileteli až neskoro poobede, prvý deň sme toho veľa neobjavili. Napriek tomu sme čo – to stihli. Ubytovanie sme mali zabookované na tri dni v hlavnom meste ostrova.  Z letiska je to približne 20 minút autom, pričom po ceste sme mali niekoľko zaujímavých miest. Prvou bola vyhliadka Miradouro das Neves. Aj keď táto vyhliadka neponúkala ten najlepší výhľad na Madeire, bolo to prvé miesto, ktoré nám poskytlo dokonalý záber na Funchal. Dlho sme sa tu však nezdržiavali a ponáhľali sme sa na oveľa zaujímavejšie miesto – Ponta do Garajau, od vyhliadky vzdialené nejakých 15 minút. Ponta do Garajau je skalný cíp hneď pri slávnej soche Cristo Rei. My sme vychytali asi najlepší čas na návštevu tohto miesta, práve na západ slnka.  Atlantický oceán, výhľady na svetielka z hlavného mesta, oranžová obloha… Čo vám poviem, dokonalý gýč, ktorý má asi každý rád.

Do hlavného mesta sme dorazili až za tmy. Prvý nákup, nájdenie ubytka, krátky oddych a už sme sa vybrali skúmať uličky historického centra. Mesto Funchal (asi tak ako aj celá Madeira) je špecifické tým, že skoro všetky ulice majú desivý sklon. Kebyže mám zapnutú STRAVU, som si istá, že by nám počas našej večernej prechádzky namerala celkom slušné prevýšenie ? Okrem nich sme tu našli aj zelené námestia s fontánami, množstvo kvetov (ktoré si my kupujeme v Obi a tu rastú všade navôkol), upravenú promenádu, množstvo áut a v prístave kotviace obrovské výletné lode. Hlavné mesto v noci, má úplne inú atmosféru, ako cez deň. V noci je to pokojné príjemne, možno trochu ospalé mestečko. No cez deň je to úplný opak. Plné turistov (predovšetkým z výletných lodí, ktoré sem priplávajú na jeden deň), či pouličných hudobníkov. Čo vidieť v hlavnom meste a v jeho okolí som podrobne napísala v TOMTO článku TU ?

 2. deň – LEVADA NOVA & LEVADA DO MOINHO & CALHAU DA LAPA & CAPO GIRAO

 Druh deň sme vstali skoro ráno, vďaka čomu sme toho stihli celkom dosť.  Najprv sme sa vybrali na cca 9 km dlhú prechádzku po miestnych levadách.  Levady sú lokálne zavlažovacie kanály vytesané do strmých útesov. Nachádzajú sa po celom ostrove, pričom väčšinou sú z nich nádherné výhľady. My sme si dnes vybrali Levadu Nova a Levadu do Moinho. Začali sme s Levada Nova, ktorá sa nachádzala asi 100 výškových metrov nad Levadou de Moinho. Výhľady z nej boli naozaj nádherné. Samotná trasa, aj keď bola kde-tu zabezpečená lanovým zábradlím, bola miestami dosť exponovaná. Práve tam, kde by sa zišli, chýbali. Na trase boli asi dve krátke miesta, kedy som sa radšej nedívala vedľa seba, ale sústredila som sa na každý krok. Časť cesty viedla aj popod vodopád, či cez kamenný tunel, ktorý by sa bez čelovky, či svetla na mobile dal prejsť len obtiažne. Inak bola trasa jednoduchá, zväčša sa šlo po rovine. Druhá časť trasy Levada de Moinho bola už úplne v pohode. Detailný opis túry nájdete v TOMTO článku TU.

Po absolvovaní oboch levád sme si v miestnej krčme dopriali tunajšie portugalské klasiky. Ich kávu, portugalský koláčik, ktorý určite každý pozná pasteis de nata a miestny alkoholický nápoj zvaný poncha. Poncha je tradičný alkoholický nápoj z ostrova Madeira, vyrobený z aguardente de cana (60% miestny rum), medu, cukru a pomarančovej alebo citrónovej šťavy.

Ďalším dnešným výletom bolo miesto znalé zväčša iba miestnym – pláž Calhau da Lapa. Je to kamenná pláž ku ktorej vedie 1,2 km dlhá cesta, pričom posledných 200-300metrov pozostáva z veľmi prudkého klesania (myslite na to, keď pôjdete naspäť). Keď sme sem prišli, nachádzali sa tu iba dvaja ľudia, inak nikto nikde. Kúpať sa tu pre veľké vlny nedalo, avšak výhľad na vlny Atlantického oceánu, ako aj na jaskyne vytesané do skál stáli za to.

Pri miestnej pláži sme ale neskončili, odtiaľ sme pokračovali na najvyšší útes v Európe – Capo Girao s výškou 580 metrov nad morom.

Posledným miestom, ktoré sme si chceli dnes obzrieť, bola skalná jaskyňa s oknom do Atlantického oceánu – Tunel das Pocas do Gomes. Tu sme však šťastie nemali. V súčasnosti je tunel zavretý, keďže prebiehajú rekonštrukčné práce až do mája 2023.

3. deň – PICO DO ARIEIRO & PICO RUIVO & BOTANICKÁ ZÁHRADA

 Tretí deň na ostrove sme sa vybrali na túru na najvyšší vrch Madeiry, Pico Ruiro (1.862 m. n. m). Keďže ešte pred ňou sme chceli stihnúť východ slnka na Pico do Arieiro, čakal nás dnes budíček o 5:20. Skoré vstávanie ale neľutujem. Východ ponad tisícovky bol naozaj fotogenický. Foťáky si tu naozaj prišli na svoje.

Samotná túra na Pico Ruivo a späť mala  11km a prevýšenie  1180 metrov. Technicky nebola vôbec náročná, avšak je fajn sa pripraviť na nekonečné stúpania , klesania, stúpania a klesania…. Celou cestou nás však sprevádzali nádherné výhľady, kedy sme sa nevedeli kde skôr pozerať.  Tretí deň patril medzi tie najkrajšie na tomto ostrove. Ako vyzerala túra, vrátane všetkých praktických info nájdete v mojom článku TU.

Môj tip: Určite sa sem vyberte aj na západ slnka. Na vrchole zaručene nebude  nikto, len vy a nádherný výhľad. Ak sa vám nechce opätovne absolvovať niekoľko hodinovú túru, skúste najjednoduchšiu a najkratšiu trasu z parkoviska Achada do Teixeira. Od parkoviska ste na vrchole za necelú hodinu.

Po 11 kilometrovej prechádzke sme stále nemali dosť a vybrali sme sa pozrieť miestnu botanickú záhradu Jardim tropical Monte Palace. Rozkladá sa na ploche o rozlohe  70 000 m2 a obsahuje rozsiahle zbierky exotickej flóry z rôznych kontinentov. My sme sa tu túlali vyše troch hodín, napriek tomu sme neobjavili všetky jej zákutia. Kto je milovníkom rastlín a bude na Madeire , určite by ju nemal vynechať.

 

 4. deň – CALHETA RUM DESTILLERY & PONTA DO PA & MIRADOURO GARANDA DA CUNDA & ACHADAS DA CDUZ & Fajã da Quebrada Nova & PORTI MONIZ

 Tento deň bol ďalšou vizuálnou nádherou. Najprv sme začali v malej továrni na výrobu miestneho  rumu v mestečku Calheta, potom sme pokračovali na západný cíp ostrova, k majáku Ponta do Pargo. Nádherné miesto s výhľadmi na vysokánske útesy. Je jedno kam sme sa dívali, všade bol výhľad na obrovské vlny a zelené útesy plné života.

Odtiaľ sme sa presunuli k vyhliadke Miradouro da Garanta Funda odkiaľ sa dá pozorovať údajne jeden z najkrajších vodopádov na Madeire. My sme naň  šťastie nemali. Namiesto vodopádu nás tam čakalo veľké nič (pozorovať sa dá väčšinou v októbri a decembri) . Nevadí, pokračovali sme ďalej.

Len pár kilometrov ďalej sme vyskúšali jednu z najstarších lanoviek v Európe v Achada da Cruz vedúca na krásne miesto Fajã da Quebrada Nova. Aj keď nemám závraty ani strach z výšok, musím sa priznať, že tu mi veru nebolo všetko jedno. Veď sklon 98% už je niečo. Jazda lanovkou trvá cca desať minút a lístok stal 5 eur. Vodorovná dĺžka lanovky je cca 441 metrov a a počas cesty prekonáte prevýšenie 434 metrov. Lanovka jazdí od 10:00–12:00 a 13:00–18:00. Z hornej stanice lanovky sa vám naskytne nádherný výhľad na šíri oceán, z dolnej stanice lanovky na  400 metrov vysoké majestátne útesy.

Z dolnej stanice vedie chodník popri pláži, ktorý mieri až k miestnym chatkám roľníkov. Určite odporúčam zájsť až na samý koniec cesty a následne pokračovať pár metrov po vydupanej cestičke. Dostanete sa k lavičke s ohniskom, kde budete mať pokoj od všetkých turistov.

Dnešok sme ukončili v mestečku Porto Moniz, kde sa nachádzajú najznámejšie prírodné bazény na ostrove. V tomto meste odporúčam ochutnať ponchu v miestnom bare Café Atlantico a najesť sa v reštaurácii Mara Vista.

 5. deň – PORTO MONIZ & FANAL FOREST & ILHEUS DA JANELA & PRAIA DO PORTODE SEIXAL & RUINAS DE SAO JORGE & SANTANA

 Piaty deň ubehol veľmi rýchlo. Po raňajkách sme sa vybrali zaplávať do prírodných bazénov v Porto Moniz. V tomto mestečku sa nachádzajú dvoje. Na jedny sa platí vstupné a na druhé je vstup zdarma (áno, môžete si tipnúť, ktoré sme si vybrali :))). Od nášho ubytka boli len na pár krokov (nachádzajú sa pri reštaurácii Cahalote) a v čase našej návštevy bol v nich iba jeden človek. Inak nikto nikde, iba dúha, ktorá sa nám zjavila nad hlavou a nikdy neprestávajúce obrovské vlny narážajúce na sopečné útesy lemujúce bazény. Ja som nakoniec do nich nešla, no Satelit neodolal. Voda? Ako povedal Satelit, nelámala mu členky, čo v preklade znamená, zimná, ale dá sa zvládnuť :)))

Z Porto Moniz sme si to namierili na jedno z najkrajších a najlegendárnejších miest na ostrove – les na plošine Fanal s nadmorskou výškou čosi cez 1000 m.n.m. Skutočne pôsobivé miesto s neskutočnou atmosférou. Prastaré vavrínové stromy vďaka neustálym severným vetrom poskrúcané do rôznych tvarov a hustá hmla vytváralo nezapomenuteľnú atmosféru. Miestami desivú, inokedy fascinujúcu ako z rozprávky. Keď budete na Madeire, určite toto miesto nevynechajte. Najstaršie stromy majú vek až 600 rokov…

Môj tip: Pred návštevou si určite zaobstarajte nepremokavú bundu, topánky a offline mapu z mapy.cz. Je v nej zaznačená zaujímavá turistická trasa.

Našou ďalšou zastávkou boli fotogenické skalné útesy vystupujúce z mora Ilheus da Janela. Keďže veľmi fúkalo a začínalo pršať, bola to len krátka zastávka.

Ďalej sme pokračovali do mestečka Seixal k ďalším prírodným bazénom. Nakoniec sme k nim nešli a skončili sme na zatiaľ jedinej pieskovej pláži, kde sa dalo aj kúpať, Praia do Porto de Seixal. Krátke omočenie nôh, pauza na kávu, pár fotiek a išlo sa ďalej.

Nasledovali Ruinas de Sao Jorge. Aj keď pod ruinami si treba predstaviť jednu malú skalnú bránu na pláži, oplatí sa sem ísť minimálne kvôli vyhliadke, ku ktorej vedie veľmi zaujímavá cesta vytesaná do útesu.

Dnešný deň sme ukončili v meste Santana, kde sme si na našom ubytku konečne dopriali zaslúžený oddych a miestnu ponchu.

6. deň – CALDEIRAO DE INFERNO & CALDEIRAO VERDE & MIRADOURO DO GUINDASTE

 Ďalší deň, ďalšie nové miesta. Aj dnes to bolo o chodení. Tentokrát turistika po dvoch známych levadách Caldeirao Verde a Caldeirao de Inferno. V oboch prípadoch nás v cieli čakal vodopád. Celkovo prejdených 24 kilometrov, veľa vody, blata, tunelov a nádhernej prírody okolo. Všetko o tejto túre nájdete v mojom ďalšom článku TU.

Po túre sme si dopriali ešte výhľady na Miradouro do Guindaste v meste Faial a deň úspešne zakončený v miestnej reštaurácii Marcel’s bistro v mestečku Santana. Ak tu budete, určite tu ochutnajte ponchu. Zatiaľ jedna z najlepších, čo som tu mala.

 7. deň – PONTA DE SAO LORENZO & PRAINHA DO CANICAL & PICO RUIVO

 Aj keď sme boli na výlete, skoré vstávanie nás neobchádzalo. Aj toto ráno nám zvonil budík o šiestej, aby sme stihli vyraziť na východný cíp ostrova pozorovať východ slnka a následne pokračovať v túre na Miradouro Ponta do Sao Lorenzo. Veruže, skoré vstávanie sa oplatilo, bolo to jedno z najkrajších východov slnka (spolu s Pico Arieiro). Atlantický oceán, skalné útesy a zlatistá obloha vytvárala dokonalú atmosféru. Náš pozorovací bod bol niekde nad vyhliadkou D’abra bay.

Po raňajšom predstavení sme pokračovali cestičkou pomedzi vyprahnutú krajinu a skalné útesy až na cíp Ponta de Sao Lorenzo. Cesta k nemu nebola úplne zadarmo. Počas asi hodinovej cesty sa stihol vystriedať vietor, dážď, slnko, opäť vietor, opäť slnko, dážď… Keď sme konečne vyšli na vrchol, na vyhliadke bol okrem nás ešte jeden poľský párik. Až neskôr, keď sme schádzali späť, sme si uvedomili, aký to bol skvelý nápad vyraziť takto skoro. Naspäť sme totiž míňali obrovské množstvo ľudí, ktorých väčšina mala namierené práve na spomínanú vyhliadku. Nechcem si predstaviť tú plnku, ktorá tam počas dňa musela byť…

Po turistike sme si to konečne namierili aj na neďalekú pláž Prainha do Canical. A nie hocijakú. Pieskovú a dalo sa na nej bez obáv plávať! Viete, veľa takýchto pláži na Madeire nie je. Aj preto je tento ostrov vhodný skôr na aktívnu dovolenku. Atlantik síce nebol ktovie ako teplý, avšak plávať sa v ňom dalo úplne v pohode.

Na pláži sme pobudli asi hodinu, odkiaľ sme si to opäť namierili na Pico Ruivo. Áno, čítate dobre, opäť po necelom týždni sme vyšli na najvyšší vrch Madeiry pozorovať západ slnka. Tentokrát nie z dlhšej a náročnejšej strany ako minule, t.j. od Pico Arieivo, ale zo severnej oveľa kratšej strany. Satelit totiž dostal skvelý nápad, čo keby sme sa vybrali na západ slnka práve tam. Opäť to bola trefa do čierneho. Na vrchole bolo minimum ľudí, po čase sme boli hore uuuplne sami a pred nami sa odohrávalo nádherné záverečné divadlo. Dokonalý zážitok, lepší záver výletu sme si naozaj nemohli vymyslieť.

PRAKTICKÉ INFO:

Počasie

 Na Madeire ani v zimných mesiacoch neprekvapia veľké výkyvy počasia. Teplota väčšinou neklesá pod 18 °C. Prevažnú časť dňa svieti slnko a vládnu príjemné teploty. Typické madeirské počasie ponúka hneď ráno jasnú a bezoblačnú oblohu, ktorú začnú v priebehu dňa zakrývať mraky zostupujúce z hôr.

Letenky

 Dostať sa na Madeiru nie je veľký problém. V posledných mesiacoch letenky do tejto destinácie ponúkajú aj známe nízkonákladovky ako Ryanair, či Wizzair mimo sezóny už od 80 eur. Väčšinou je však nutné rátať minimálne s jedným prestupom v Lisabone. Keďže v Portugalsku som už v minulosti bola a nechcelo sa mi strácať čas prestupom, využila som relatívne nové priame spojenie z Katowic za 130 eur spiatočne. V cene letenky sme mali aj jeden kus 20 kg batožiny. Letí sa odtiaľ jedenkrát do týždňa, pričom samotný let trvá štyri a pol hodiny. Pre ľudí z východného Slovenska ideálne spojenie. Využiť môžete rovnako aj linku z Budapešti, či Viedne ktoré sú taktiež priame.

Ubytovanie

 Ubytko sme riešili cez Booking cca tri týždne vopred. Prvé tri noci sme strávili v hlavnom meste ostrova Funchal v penzióne Valhalla Panorama –  the old Residencial Pina vzdialeného asi  desať minút peši do centra. Bol na kopci s krásnym výhľadom a súkromným parkoviskom.

Jednu noc sme strávili v mestečku Porto Moniz na západe ostrova v hoteli Euro Moniz. Posledné tri noci sme sa presunuli na sever ostrova do mestečka Santana. Za seba môžem určite odporučiť Santana in nature bed & breakfast. Je trochu ďalej od centra, no má nádherný výhľad , bazén, súkromný parking a celkom v pohode reštauráciu 

Doprava na Madeire

 Tak ako všade na mojich cestách, ani Madeira nebola výnimkou kde sa mi potvrdilo pravidlo, že na tie najkrajšie miesta sa inak ako autom dá dostať len veľmi  ťažko. Požičanie auta určite odporúčam. Nestojí veľa, máte oveľa väčšiu dávku slobody, keďže nie ste viazaní na odchody autobusov a hlavne ušetríte množstvo času, ako keby ste mali stopovať. Cesty na Madeire sú úzke, kľukaté a hlavne dosť strmé. Úprimne, neviem či som na Madeire videla rovnú cestu 

My sme si auto požičali od spoločnosti Madpoint, ktorú vrelo odporúčam. Asi najlepšia a najlacnejšia autopožičovňa. Ceny priateľské, neblokujú žiadnu sumu na kreditke,  vyzdvihnutie auta rýchle a bezproblémové (zamestnanec autopožičovne vás počká priamo na letisku, kde dôjde k úhrade a k odovzdaniu auta). Keď si požičiavame auto, vždy využívame plné krytie tzv. fullcover, kedy si zaň samozrejme za každý deň doplácame, ale aspoň nemusíme mať obavy pri šoférovaní cez úzke serpentíny, ktorých tu je celkom dosť, alebo sledovať každý kamienok, či nám oškrel lak. Nás vyšlo požičanie auta na 7 dní s plným krytím na 260,- €.